Zúfalstvo tvojej duše

30. ledna 2012 v 20:15 | Sofia |  Reálne poviedky

Dnes znovu stála na okraji autobusovej zastávky. V sivom kabáte a červenej čiapke. S jemným úsmevom a tým pohľadom v očiach. Och, ten pohľad. Bol to pohľad tisícok ľudí, no u nej sa zdal niečím jedinečný. Niesol nádych akejsi vzdialenej skutočnosti.




Opieral som sa o zábradlie náprotivnej zastávky a hádal o čom premýšľa. Snažil som sa rozlúštiť ten výraz v očiach. Vyčítať z neho niečo viac, možno... Nie, pokrútil som hlavou.

Už niekoľko dní, odkedy sa tu zjavila, som ju pozoroval. Tých pár minút pokým jej neprišiel autobus a neodviezol ju ktoviekam, bolo pre mňa mučenie. Tváril som sa nenápadne, no klamal som sám seba, chcel som, aby ma videla, aby ma konečne videla. Dnes som si dokonca omotal okolo krku krikľavo zelený šál! A nič. Len hľadela tým zvláštne smutným pohľadom niekam do neznáma a mňa si nevšímala.

Tak rád by som vedel o čom premýšľa. Tak rád by som to vedel. V duchu som si opakoval.
Odhodlával som sa, že k nej prídem, snáď sa jej prihovorím. Pozdravím. Alebo sa iba usmejem. Len keby sa na mňa pozrela. Len raz. Potom, potom by som určite išiel. Možno. Dodal som v duchu.

Bol som zúfalý. Ten pohľad. Znovu som si ju prezrel. Vysielal som k nej tiché signály, volal ju očami. Nič. Povzdychol som si, k zastávke sa blížil autobus. Zastal, stratila sa mi z dohľadu. Znovu.

Otočil som sa. Hádam zajtra, áno, zajtra si ma všimne a ja sa jej prihovorím.


Život prináša každodenné zúfalstvá, no je na nás ako sa k nim zachováme. Čo myslíte?

* Sofia *
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vlčiatko Vlčiatko | 30. ledna 2012 v 20:23 | Reagovat

:-) hezký

2 Sofia Vitalle Sofia Vitalle | 30. ledna 2012 v 20:30 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :DD

3 Domi Domi | Web | 30. ledna 2012 v 20:30 | Reagovat

Moc krásná povídka...taková jakoby něčím zvláštní a neobvyklá =)

4 Sofia Vitalle Sofia Vitalle | 30. ledna 2012 v 20:35 | Reagovat

[3]: Ďakujem... mám rada neobvyklosť a to sa snažím preniesť aj do svojich príbehov. :D

5 magicforever magicforever | Web | 30. ledna 2012 v 20:39 | Reagovat

Krásne napísané...Však, nič iné som ani nečakala. Je pravda, že niekedy sa proste musíme postaviť svojmu strachu. Ten chlapec by ju rozhodne mal osloviť. Áno, vždy je možnosť, že to dopadne zle, ale ak to neskúsi, môže to ľutovať dokonca života. Takže, ja si rozhodne myslím, že môžeme ovplyvniť svoje šťastie aj svoje zúfalstvo.  Záleží len od našich rozhodnutí :)

6 Sofia Vitalle Sofia Vitalle | 30. ledna 2012 v 20:44 | Reagovat

[5]:Presne, je len na nás ako sa bude náš život vyvíjať. Musíme čeliť tomu čo nám osud prináša, mať otvorené oči, lebo možno prepasieme úžasnú príležitosť. :)

7 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 28. února 2012 v 21:59 | Reagovat

Čakala som, že to skonči smutne, že sa jej niečo stane a on už nebude mať príležitosť.... Pretože takto dlho váhať... Ách, asi by som sa už do toho pustila aj bez toho pohľadu!!
Ale to nič asi bol hanblivý, ale verím, že to u neho zajtra už vyšlo :D ...
Noo a áno samozrejme, že záleží ako sa ku svojmu zúfalstvu postavíme... Pretože mohla by som sa vyrevávať a hovoriť ako je osud nespravodlivý, alebo zaťať zuby a veriť, že všetko zlé je na niečo dobré ...A pritom by u týchto dvoch prípadoch išlo o rovnakú vec... :)

8 Sofia Sofia | Web | 29. února 2012 v 18:34 | Reagovat

[7]: Mohol byť hanblivý :D veľa ľudí je takých, asi sa bál čo si o ňom pomyslí. :D
Vieš čo? Raz som v jednej knihe(tuším to bola Bujná fantázia Olivie Joulesovej) čítala, že by sme sa nemali zaoberať tým čo si o nás druhí myslia, pretože oni, rovnako ako my myslia na seba. :D Celkom zaujímavé. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.