Niekedy sa nedá rozlúčiť, pretože moc života a smrti je silnejšia, než naša vôľa

10. února 2012 v 10:36 | Sherylin Lee |  Reálne poviedky
Venované niekomu, kto sa už nikdy nevráti.

Dnes je tomu presne rok, čo si odišiel. Dlho som rozmýšľala, že či mám niečo napísať. To prázdno, ktoré si zanechal je stále neuveriteľné. Nikdy som si nemyslela, že takto budem cítiť, ale keď si spomeniem na ten deň, tak prežívam všetko odznova.




Pamätám sa na to, ako si odchádzal. Bolo to pár dni predtým, než si nás navždy opustil. Mamu a Tvoje dve dcéry. Premáhala som sa, aby som vstala a rozlúčila sa s Tebou pred odchodom do nemocnice. Dnes sa za to hanbím, ale už vtedy som mala tie myšlienky, že musím, že musím ísť za tebou, lebo čo keď je to naposledy?

Dal si mi pusu na obe líca. Vidím, ako tam stojím v kuchyni a pozerám na Teba, no potom bežím opäť do postele a ignorujem ten fakt, že odchádzaš a že sa už nemusíš vrátiť.

Veľakrát som po Tvojej diagnóze myslela na to, že sa to môže skončiť tragicky, ale nazdávala som sa, že štvrté štádium rakoviny nie je také vážne, že mi to zvládneme, že všetko bude dobré. Keď nám to lekár oznámil, myslela som si, že odpadnem. Zalial ma studený pot a hovorila som si, že to nie je možné. Boli sme tam iba my dve s mamou a nemohli sme Ti to povedať. Bolo to pred Vianocami.

Krásne a veselé, žerie ho rakovina.


Človek by ani nepovedal, ale boli to tie najkrajšie a zároveň najsmutnejšie Vianoce, všetko sa zmenilo. Nikdy sme neboli perfektnou rodinou, ale vtedy áno. Bolesť nás spojila a my sme prvý raz po dlhom čase strávili spolu čo najviac času.

Rozumela som si s Tebou, bol si iný a dokázal si počúvať, dalo sa s Tebou rozprávať a mal si zmysel pre humor. Dokázal si zabávať ľudí. Akurát si nikdy neprejavoval svoje city a bolesť. Ja tiež nie, preto sme si boli miestami vzdialení. Viem, že som nedokázala byť tou, ktorá za Tebou prišla, ktorá Ťa objala, alebo ktorú by si mohol objať. Vždy som mala ten svoj malý svet, do ktorého som nikoho nepozvala, ako Ty. Až po Tvojej smrti som zistila, ako málo som o Tebe vedela. Rozprávali sme sa o mnohých veciach, ale na úprimné rozhovory druhu: čo ma trápi, sa nepamätám.

Keď mama prišla domov so slzami v očiach, pochopila som, že sa stalo niečo strašné. Bola som naštvaná s pocitom cudzieho prázdna. Nedostala som žiadnu správu, nič. Hľadala som odkaz, čokoľvek, ale Ty si nič nezanechal. Veril si v to, že sa vrátiš. Bol si statočnejší ako ja.

Vieš čo bolí najviac? Tvárim sa, že je to v poriadku, že je všetko OK. Nik nevidí to, keď na Teba myslím. Nik nechápe, prečo nechcem ísť na Tvoj hrob. Ja totiž musím veriť, že niekde si, že nie si v tej studenej zemi. Nemôžem sa na to dívať, ako si tam dole uväznený.

Ostatní to nechápu, myslia si, že som bezcitná! Tak nech si to myslia, iba ja si uvedomujem tú tmu, ktorú si zanechal. Chcela by som si s Tebou toľko vecí vyjasniť a hoci sa nazdávam, že ma počuješ, ja odpoveď nikdy nedostanem, iba cítim hrejivé teplo, keď na Teba myslím.

Prepáč, že to nebolo dokonalé. Je toho omnoho viac, čo by som chcela povedať, ale dochádzajú mi slová a v podstate by nikdy neboli dostatočné na to, aby som vyjadrila, čo cítim. Neprešiel ani deň, aby som si na Teba aspoň kus nespomenula. Som rada, že ostatní netušia s akými pocitmi prechádzam vo svojom vnútri. Viem, že to miesto už nikto nenaplní.


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 jezinka jezinka | Web | 10. února 2012 v 11:10 | Reagovat

Překrásný článek- je mi líto tvé ztráty.Ale já nádherné, že to dokážeš takhle napsat.

2 Audrey Mordego Audrey Mordego | 10. února 2012 v 11:42 | Reagovat

Nemůžu s pomoct, ale jak vidím podobný článek, vždycky mi zvlhnou oči. Překrásně napsané a přeji upřímnou soustrast. Skutečně, píšeš nádherné články.

3 jezinka jezinka | Web | 10. února 2012 v 11:43 | Reagovat

Díky za návštěvu i komentář-jsi moudrá.Myslím si, že každá ztráta nás má naučit tomu, aby si člověk vážil svých milovaných- ať je to kdokoliv a denně jim dával lásku najevo.

4 signoraa signoraa | Web | 10. února 2012 v 12:51 | Reagovat

Krásně a procítěně napsané.
Od smrti mého táty už uplynulo 33 let a já si stále uvědomuju, že je tolik věcí, které jsem mu nestihla říci.

5 Mihelen Mihelen | E-mail | Web | 10. února 2012 v 21:12 | Reagovat

Sms, truchlím s tebou. A je mi tě líto. A vlastn jsme dvě.

6 Lilly Lilly | Web | 22. února 2012 v 13:19 | Reagovat

Umřel ti táta?
Mně taky..
Někdy ti, o kterých říkáme, že nemají city, jsou mnohem citlivější než my..
Můj táta už je mrtvý skoro deset let a jeden měsíc.. Chybí mi, ale kráčím dál. Jednou ho uvidím, tam, kde je věčné světlo a věčná radost, doufám...
Snad budu žít tak, abych se s ním jednou setkala:)
A on tě vidí, pořád. Jeho tělo možná odešlo, ale jeho duše je s tebou. Pořád. Tohle je moje víra:)

7 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 22. února 2012 v 19:29 | Reagovat

Úprimnú sústrasť. Myslím si, že nie je potreba slov, aby tvoj ocko vedel čo k nemu cítiš, pretože tam kde je... Nech to už je kdekoľvek sa dostane, iba cit a žiadne slová... Pretože slovo je v porovnaní s citom úbohou fražkou... A nemusíš mať obavy, pretože verím, že iba jeho telo je v zemi a jeho duša je na takom mieste, ktoré sa nedá popísať, ale určite tam je pekne... Či je to nebo, alebo len neskutočno neviem... Ale je tam úžasne :) ...
Krásny článok. Nahnala si mi miestami zimomriavky na rukách.

8 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 22. února 2012 v 20:42 | Reagovat

Ďakujem Vám všetkým. Verím v to, že človek nepominie. Nech je kdekoľvek a nech to ľudia volajú akokoľvek. A ospravedlňujem sa, ak som spôsobila, že niekto z vás zosmutnel, nebolo to mojim zámerom.

9 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 23. února 2012 v 15:45 | Reagovat

[8]: Ja si myslím, že to bolo tak správne dojemné a emocionálne... Nenabralo to depkársku podobu článku, ale ani to nebolo chladné ...Tak akurát... Zlatá stredná cestička :D

10 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 23. února 2012 v 15:50 | Reagovat

[9]: Ďakujem pekne. Rozmýšľala som nad tým, či sa to hodí, ale ja som bola vždy taká uzavretá, tak som si povedala, že prečo nie, keď to tak cítim. Možno aj ostatným ľuďom to pomôže s ich pohľadom na život a smrť...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.