Ako ma donútili rozmýšľať nad aforizmami Kafku

10. března 2012 v 16:00 | Sherylin Lee |  Úvahy
Aforizmy som vždy mala rada, ale Kafkove aforizmy ma dostali. Toto je úvaha na jeho dielo Aforizmy. Verte mi, hoc ma to bavilo, bola to vražda. Ak to prečítate, pochopíte. Upozornenie: čítajte len ak máte čas! Filozofia vždy potrebuje čas.







V jednom diele nespočetne veľa myšlienok o večných otázkach, ktoré keď človek prečíta, má dojem, že sa viac stráca, než vynára. - Poznaj sám seba, neznamená: Pozoruj sa! To had povedal pozoruj sa. Znamená to: Staň sa pánom svojich činov. Ale tím už si, odjakživa si pánom svojich činov. To slovo teda znamená: nepoznávaj sa! Znič sa! Teda niečo zlého - a len keď sa veľmi hlboko skloníme, započujeme i to dobré v ňom, ktoré znie: "Aby si sa učinil tým, čím si."- Čokoľvek urobíme, či to bude dobré, alebo zlé, môžeme vyvrátiť a povedať: sme tým, kým máme byť. Tým, čím sme. Ničenie neexistuje, iba napredovanie.

Napredujeme aj keď sa ničíme. Napĺňa nás to skúsenosťou. Je to individuálna voľba. Každý má slobodnú vôľu. Akokoľvek by sme boli nútení situáciou, či ľuďmi, alebo čímkoľvek iným niečo spraviť, vždy existuje voľba, aj keby to bola voľba ukončiť otroctvo prispôsobovania sa. Vždy sa sami rozhodujeme. Neexistuje nič také, že nemáme na výber. Skôr výber vrelo ignorujeme. Je rozdiel medzi nemať na výber a nechcieť mať na výber. Možností je milión, tak ako aj únikov. Ale iba jeden pravý. Je nám ukrivdené aj preto, že na výber máme a aj vtedy by bolo, ak by sme na výber nemali. V tom druhom prípade by sme nepotrebovali sme nič z toho, čo máme teraz.

Mali by sme o státisíce problémov menej. Bola by daná schéma, v rámci, ktorej by sme sa mohli pohybovať. Ibaže tá schéma bola narušená, niekto si vybral za nás. Rozšíril náš obzor. Už sa pohybujeme v oveľa väčšej schéme, kde omnoho viac môžeme pokaziť. Dedičný hriech spočíva v tom, že Eva jedla zo zakázaného ovocia. Mala na výber a vybrala si. My sme sa stali tými, ktorí nesú následky jej rozhodnutia. "Dedičný hriech, stará krivda, ktorej sa človek dopustil, tkvie v jeho neustále sa opakujúcej výčitke, že mu bolo ukrivdené tým, že sa stal obeťou dedičného hriechu." My za to nemôžeme, že ona sa tak rozhodla! Ak by však nebol strom poznania, mohli by sme žiť v blaženej nevedomosti toho, čo teraz poznáme. Zlo a dobro by neexistovalo. Čokoľvek, čo by sme robili, by bolo nejaké, ale nie dobré a zlé, lebo z poznania pramenia naše útrapy. Vieme, čo je dobré, akoby čo malo vyzerať, ale predsa to nerobíme, ale utekáme od tej povinnosti, ktorou by sme vytvorili to, čo bolo na začiatku: krásnu nevedomosť a večný život.

"Našou záchranou je smrť, ale nikdy táto." O čom to hovorí ak nie o kolobehu? Nikdy nie táto, pretože nárek u smrteľnej posteli je vlastne nárekom nad tým, že sa tam neumrelo v pravom slova zmysle. "Stále sa ešte musíme zmieriť s tým umieraním, stále ešte hrajeme tú hru." Takže jeden život akoby predstavoval iba jeden level, kde musíme dospieť k určitým znalostiam, aby sme mohli postúpiť do ďalšieho? Kresťanom by sa toto odôvodnenie určite nepáčilo. Vysvetlili by to z úplne odlišnej perspektívy, ktorá by potvrdila ich vieru, zrejme z perspektívy večného života, kde budú sedieť po boku svojho Otca. "Kruté na smrti je to, že prináša skutočnú bolesť konca, ale nikdy koniec." Prečo, by však Kafka potom označil smrť krutou? Ak by priniesla vyslobodenie a večný život? Potom by to musela byť milostivá smrť, ktorá nás vytrhne z tohto smiešneho života.

"Život je neustálym odvádzaním pozornosti, ale nám nedovolí ani uvedomiť si, od čoho ju vlastne odvádza." Žijeme v klamstve, naše hodnoty, všetko, čo pokladáme za dôležité sú lži. To podstatné beží pomimo nás. Možno, keby sme spomalili, pochopili by sme zmysel bytia a myšlienky druhých by nám neboli vzdialené.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vera Vera | Web | 10. března 2012 v 19:19 | Reagovat

moc krásný článek ! pravdivý! filozofie má vůbec něco do sebe!. určitě by si ho mělo přečíst co nejvíc lidí! :D

2 Sofia Sofia | Web | 10. března 2012 v 19:24 | Reagovat

Pekné! :D Veľmi.

3 Tins Tins | E-mail | 10. března 2012 v 19:53 | Reagovat

Úžasné :) I keď sa musím priznať, že  niektoré vety som si čítala viackrát, kým som ich vstrebala, pochopila podstatu . :D Najviac sa mi však asi páčil záver, perfektne si to ukončila: "Možno, keby sme spomalili, pochopili by sme zmysel bytia a myšlienky druhých by nám neboli vzdialené."   Úplne totiž súhlasím... Keď sa obzerám okolo seba občas mám pocit, že ľudia sa strácajú v tom, čo chcú, v čo veria.Ako keď pes naháňa vlastný chvost. Ponáhľajú sa držať krok zo životom, ale ten beží až  za nimi...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.