Keby deti písali pre deti

27. července 2012 v 9:59 | Beatrix |  Úvahy

Kniha pre mladých ľudí musí myslieť ako oni.
Musí ukazovať svet ich pohľadom.
Hrdinovia musia konať ich spôsobom.

Inak povedané, veci musia byť značne nelogické, naivné a mierne prekrútené.




S týmto názorom (mínus posledná veta, tá je z mojej dielne) som sa stretla za veľmi nepriaznivých podmienok, a predsa ma zaujal. Škoda, že ma jeho autor v rovnakom príspevku posielal k psychiatrovi za to, že som to sama nepochopila, inak sa mohla rozvinúť zaujímavá debata. :)

Keďže myšlienka bola vyjadrená vo vzťahu k dielu, ktoré sa síce tvárilo ako fantasy, ale v podstate to bol dievčenský román, budem sa na oné dievčenské romány (či pseudofantazijné dievčenské romány) aj sústreďovať. Navyše si myslím, že najviac ovplyvňujú predstavy čitateľov o svete, keďže opisujú bežné problémy (predsa len je málo pravdepodobné, že sa trinásťročné deti niekedy ocitnú v bezprostrednom boji so zlom, či pašerákmi, či...magickými šatníkmi).



Začnem vlastnými životnými skúsenosťami.
Pamätám si všetky tie hrdinky dievčenských románov, ktorým napriek snahe autoriek čosi chýbalo. (Hoci, keď nad tým dnes rozmýšľam, možno len mali čosi navyše. Čosi ako rozum.)
Pamätám si aj nadšenie, s ktorým moje kamarátky a spolužiačky hltali moje prvé literárne výtvory a vážnosť, s akou tvrdili, že nikdy nečítali nič lepšie.
Je mi jasné, že toto nadšenie bolo z veľkej časti spôsobené jednoducho tým, že ma poznali. City (nech sú akékoľvek, hoc aj len obdiv, že rovesníčka dokázala napísať dvesto strán sračiek) majú zázračnú moc zahmliť úsudok, ja viem.

No možno je v tom čosi viac. Trochu som gúglila a natrafila som na trinásťročnú spisovateľku, ktorá v dvanástich vydala knižnú trilógiu. Volá sa Stela Brix a pochádza z Košíc.
Vyhľadala som si reakcie na jej knihy a bola som prekvapená, že sú poväčšine veľmi pozitívne (písané rodičmi detí, súdiac podľa absencie gramatických chýb). Deti vraj boli nadšené, konečne tu bola kniha podľa ich gusta! Rodičia boli nadšení, že ich deti konečne čítajú! Proste všetci boli šťastní.

Autor vyššie spomenutej myšlienky tvrdil, že mladí tínedžeri (vek 11-14, neviem ako sa to naozaj volá) nečítajú preto, lebo im príbehy písané dospelými (hoci aj pre mladých) sú vzdialené.

Usúďme na chvíľu, že mal pravdu. Vyfantazírujme si idealistické vydavateľstvo, ktoré by sa rozhodlo vydať dielo pre cieľovú skupinu čitateľov len s dvojročným vekovým rozpätím (= pre smiešne málo čitateľov a teda v podstate žiaden zisk). Vyfantazírujme si veľa takýchto vydavateľstiev a teda veľa takýchto kníh.

Deti by čítali.
Možno by sa aspoň pár z nich konečne naučilo písať bez gramatických chýb. Alebo dokonca rozvité vety!
Netrávili by svoj čas pred telkou, či počítačom.
Zveľaďovali by svoju fantáziu.

Ale prospelo by im to?

Pozor, prichádza zamyslenie (nečakajte zázraky, nedospejem k žiadnemu záveru). Nepokrivili by príbehy s vyššie uvedenými znakmi (absentujúcou logikou, plné naivity a ukazujúce svet ako ani omylom nefunguje) pohľad mladých čitateľov na život?
Veď už len dievčenské romány vo všeobecnosti (písané dospelými autorkami) páchajú na dievčatách vážne škody (chlapec, do ktorého sa hrdinka zaľúbi je VŽDY krásavec. Väčšinou aj populárny. Lebo to je podstatné, nie jeho povaha, pche, koho by tá zaujímala?)
Čo by sa stalo, keby sa z nich vytratili aj tie posledné zvyšky rozumu? Čo keby predstavy dvanásťročných dievčat o láske pochádzali z predstáv iných dvanásťročných dievčat o láske?

Kam by to viedlo?

Možno by to z nich jedného dňa urobilo drogovo závislých.
Možno by ich to nijako dramaticky nepoznačilo.
Možno by to bola spása mladej generácie.

A možno by tu šlo o klasický prípad kvantity víťaziacej nad kvalitou.

Len nech čítajú, je jedno aké sračky.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 opemag opemag | Web | 27. července 2012 v 10:12 | Reagovat

máš pravdu a to samé je u pohádek, princezna se zamiluje do prince no prostě láska ne první pohled a hned se berou, vždyť to je strašný. A nakonci vždycky: "A žili spolu šťastně až na věky", vždyť je to úplná kravina.

2 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 27. července 2012 v 12:29 | Reagovat

No mňa rozčuľuje, že človek nikdy nevie , ako to bolo ďalej. Asi preto obľubujem záporné konce :D alebo nie záporné, ale také reálne. Moja učiteľka na základnej sa mi smiala, keď som kritizovala diela (ja som vedela veľmi živo  diskutovať - mojich spolužiakov to rozčuľovalo, pretože sa nevedeli vyjadriť) a hovorila, že sú to sračky, lebo v živote to tak nechodí. "Sherylin, zmeň pohľad na svet a píš tak, ako ho vidíš ty (zrejme ona vo mne živila nádej, že viem písať, asi ma mala len jednoducho rada)." No už som porozumela, prečo sa píšu také veci. Aby náš neznesiteľný život mohol byť znesiteľný. Aby láska, ktorá neprichádza v živote, prišla aspoň v knihách. Ale myslím, že knihy by mali vždy vydávať s upozornením, že v živote to chodí kus inak a ľudia sa popália. Že knihy sú určené na odreagovanie a... jednoducho atď. K tomu som sa vyjadrila na svojom druhom blogu: "dievčenské romány v podstate spôsobili zatemnenie môjho mozgu a ja som čakala na princa." Hej, viem, princ prišiel, ale má svoje chyby (aj ja ich mám, nie som dokonale krásna ani milá a ani neviem čo). Takže buďme realisti a čítajme. No počet kníh o tej istej téme spracovaných takým istým spôsobom odporúčam radikálne spáliť. No asi ľudia to potrebujú, potrebujú zatemnenie mysle, aby žili v rozprávkach a vo vlastnom živote nevedeli urobiť poriadok. Obvykle sa mi zdá, že spoločnosť produkuje jedno čo, len aby z toho boli peniaze a aby ľudia hľadali šťastie. Ale vždy nám dávajú zlé recepty. Pravý recept je nájsť si čas na seba, zamyslieť sa a zistiť, čo od života človek chce. Citujem z filmu: Kamarád taky rád: "Chceš byť šťastný?! Nájdi človeka, ktorého ľúbiš (dokážeš ľúbiť) a už ho nepusti!" Môj dodatok: nik nie je dokonalý, ani ja ani on, ani svet, ani knihy, nič. No je na mne, čo so svojim životom urobím, čo z neho vyťažím, s kým budem a ako sa ku tomu všetkému postavím...

3 Lucerna Lucerna | Web | 27. července 2012 v 14:07 | Reagovat

[2]: Co bolo dalej? Zili stastne az do smrti... a zavonil zvonec.

4 Lauralex Lauralex | Web | 27. července 2012 v 14:24 | Reagovat

Dětství, to bych chtěla vrátit. --Ale jak to souvisí s lidma, co pro mě hodně znamenají? :D

5 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 27. července 2012 v 14:37 | Reagovat

[3]: No veď toto, je to trápne :D. Vieme, že to tak nechodí ale akoby sa nám taký záver páčil.

6 Tokiohotel-svk: Popcorn Tokiohotel-svk: Popcorn | Web | 27. července 2012 v 14:57 | Reagovat

veľmi ma zaujíma, kto ťa poslal k psychiatrovi.. či to bol zas nejaký ten typ z ,,blog and bloggers" :D

7 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 27. července 2012 v 16:06 | Reagovat

[6]: No predpokladám, že to bol niekto s MT-čka :D, či? :D Beatrix, uveď nás na správnu cestu :D.

8 Wildhair Wildhair | Web | 27. července 2012 v 16:27 | Reagovat

Hm podľa mňa by bolo najlepšie keby knižku pre mladých písala napríklad matka z dcérou.Dcéra by dávala podnety nápady vlastne by to celé vymyslela.A matka by to spracovala do takej podoby ktorá by na jednej strane bola vhodná pre mladých čitateľov a zároveň by im negumovala mozgy.I ked všetko je relatívne a všetko je uhol pohľadu.Lebo..hoci to bude znieť neskutočne naivne.Existujú príbehy ako z rozprávky aj láska na prvý pohľad..ono netreba vidieť všetko tak čierne lebo ani to nie je realita...Je dôležité nevzdať sa sna ..toho sna v ktorom je všetko dokonalé..a ísť za ním..a ked to nevyjde..vyjde to nabudúce..Len nesmieme stratiť nejakú tú silu..Rozprávky a myslím tie klasické ukrývajú v sebe veľa vecí s ktorých sa dá poučiť a výsledkom môže byť presne ten šťastný koniec.Dobrodružstvá či nebezpečenstvá alebo záporné postavy môžeme brať ako metafory ktoré sa dajú preniesť do skutočného života.A môj názor na dievčenské romány je asi taký že..oddýchnem si,naladím sa na akúsi dievčenskú vlnu ktorá je veselá plná malicherných problémov čo má dostáva k tomu že pri tom možno zabudnem na tie vlastné a naberiem silu ich riešiť... :P

9 Beatrix Beatrix | Web | 27. července 2012 v 16:40 | Reagovat

[1]: Pri rozprávkach by som to ešte brala, lebo sú...proste rozprávky. Neodohrávajú sa v našom svete (ani svete nejako podobnom nášmu - beriem teraz klasické rozprávky Grimmovcov), charaktery postáv sú natoľko typizované, že ani nejde o skutočné osoby. Jednoducho, rozprávky sú podľa mňa múdre metafory, ak ich človek správne číta.

Zato dievčenské romány sa tvária, že opisujú skutočný život. :)

10 Elisis Elisis | Web | 27. července 2012 v 16:43 | Reagovat

Nemám ráda dívčí romány. Stejně tak třeba i některé zamilované filmy. Holky jsou z toho potom strašně zblbnuté a doufají, že jednoho dne také potkají toho prince na bílém koni, který bude jejich vyvolený a zůstanou s ním celý život. Takový typická spisovatelka dívčích románů, které skončí vždycky stejně je Lenka Lanczová. Holka odjede na dovolenou, potká kluka svých snů, ale musí přece odjet domů! A co když si někoho najde? A co když mě podvede? A co když na mě zapomene? Z toho jsou akorát tak depky. Proto mám raději knížky s fantazií, kde se dějí věci, se kterými se jinak v reálném světě nesetkáme. Jako kouzla, upíři .... nebo taky knížky o historii. Ano, tihle krasavci jsou také "vyfantazírovaní", ale ty dívčiny si bohužel myslí, že je to zcela reálné a že ten pravý na ně už ve třinácti bude čekat a budou žít až do smrti ...

11 Beatrix Beatrix | Web | 27. července 2012 v 16:46 | Reagovat

[2]: Ja mám smutné konca rada len vtedy, keď sú opodstatnené. Inak môžu byť rovnako blbé (keby napríklad každé manželstvo v knižnom svete končilo rozvodom a žiadna láska by nevyšla), presne ako happyendy. Akurát ich veľa autorov nepíše, preto sa zdajú byť originálne a iné. :D

Realistické konce sú dobré, to áno. Pre mňa osobne najlepšie realistické, ale pozitívne (aby som si z knihy odniesla príjemný pocit).

Jasné, že človek nečíta knihy preto, aby videl naozajstný, každodenný život - veď ho zažíva, načo by o tom čítal? Ide skôr o to, ako ďaleko možno odbočiť od reality, aby kniha stále mala akú-takú hodnotu (lebo keď sa v nej nenachádza nič, ani jediná myšlienka použiteľná pre život, potom pre mňa hodnotu nemá. Dobrým príkladom toho, že zdanlivo nezmyselný a vyšinutý príbeh môže obsahovať hlboké myšlienky, sú knihy Terryho Pratchetta.)

12 Beatrix Beatrix | Web | 27. července 2012 v 16:48 | Reagovat

[4]: Hm? Nerozumiem druhej vete. :D Ale hej, v detstve bolo všetko pekné, aj sme verili v lásku na prvý pohľad a "šťastne až na veky". :)

13 Beatrix Beatrix | Web | 27. července 2012 v 16:54 | Reagovat

[6]: Nuž, k psychiatrovi ma poslal otec dievčaťa, ktorému som pokritizovala dielo. Tuším som bola prvá, lebo na mňa vychrlila zaujímavý zoznam obvinení. :)
A hej, bolo to na MT-čku.

[8]: Vidíš, to je dobrý nápad. Súhlasím s tebou, všetko je relatívne. Nemám nič proti happy endom, veď sama dúfam, že niečo podobné zažijem. Aby som si jedného dňa, keď budem stará, mohla povedať, že som celý život bola v podstate šťastná, aby dobré veci prevážili zlé. To nie je také ťažké dosiahnuť a v podstate je to "šťastne až naveky". Akurát s občasnými prekážkami.

Ale dievčenských románoch písaných príliš mladými autorkami (hoci niekedy ja tými dospelými) nie je zlé len to, že končia šťastne. Koľkokrát si hrdinka myslí, že nie je dosť dobrá pre chlapca, lebo nie je dokonale krásna? Čo sa tým dievča naučí? Že krajšie, aj keď sprosté dievča je lepšie ako ona? (nie, veď najkrajší chalan školy sa do nej - nie takej peknej - aj tak zaľúbi. Ale zas, k čomu vedie toto?). Jednoducho sa priveľmi veľký dôraz kladie na krásu a výzor hrdinov.

14 Kvakva Kvakva | Web | 27. července 2012 v 17:47 | Reagovat

a možno je dobré že dospelí píšu knihy pre deti. Poskytujú im obraz, ktorý inšpiruje deti aby snívali, aby fantazírovali. No rovnako, môžu im dať ponaučenie. Lebo tiež boli deti. Tiež snívali o princovi na bielom koni. Napríklad- vyšlo Kráska a Zviera, napísané dosplelím. A tam je to ponaučenie. Nie vždy to musí byť princ.
ps: no ubytovaný sme boli v malom bulharskom hotelíku :D ale pred pár hodinami sme došli konečne domov :) a černoška zo mňa neni, ale taká mulatka aj hej :D

15 Maggie Elm Maggie Elm | Web | 28. července 2012 v 14:28 | Reagovat

Já vím, že si psala už dávno, ale ještě jsem neměla čas ti odpovědět, ta písnička je tu: http://www.youtube.com/watch?v=oQAdC76gIiE :))

16 Vera Vera | Web | 28. července 2012 v 20:58 | Reagovat

Dívčí romány jsem v životě nevzala do ruky. Nevím, tenhle druh literatury mě nějak nepřitahuje, možná ze stejného důvodu, jak popisuješ - obyčejně je to asi takhle. Dívka se zamiluje do Kluka, kerý je oblíbený, krásný, Sexy...a jejím největším nepřítelem je nějaká další GIRL, která má třeba ve škole dost vysoké postavení, obyčejně je taky krásná...a tak dále, tenhle scenář všichni známe :D

V besprostředním boji se zlem?...no já bych umřela strachy. Bála bych se, že umřu, kdybych byla postavou z toho fantasy románu. Proto moc nemám ráda takové podobné filmy, kde jsou nějaké SUPERKIDS a podobně. Přijde mi to až moc nepřirozené, umělé a přitažené za vlasy.

Určitě je hodně dobrý, když popisujeme svoji věkovou kategorii, člověk má potom  lepší možnost se vcítit. jak můžu já vědět, jak lásku prožívá někdo, komu je dvacet?...Ale zase je málo dětí, kteří umí v tak malém věku opravdu psát... a je to škoda...

17 Yanny.)) Yanny.)) | Web | 29. července 2012 v 2:22 | Reagovat

Tak jsem se konečně zase ozvala a napsala jednu recenzi na knihu, kterou jsem četla od začátku prázdnin... já vím, děsné. Stydím se. :D
Ale momentálně mám tak plnou hlavu toho léta, sluníčka, radosti, lásky.. :) že prostě není čas. :)
Tak doufám, že máš podobně skvělé prázdniny.. :) a děkuji, že jsi na mě nezanevřela a vydupala si další článek! :)

18 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 29. července 2012 v 11:12 | Reagovat

Noo. Musím súhlasiť s tým, že dospelý človek jednoducho nemôže zachytiť pravú detstkú podstatu vo svojej knihe. Nemôže mať hlavného hrdinu, ktorý nepochádza z neho. Znie to divne, ale sama viem aké ťažké je správne zachytiť správanie už len o pár rokov mladších postáv než som ja. A čo by to bolo, keby 40ročný chlap hral za 10 ročného chlapca. Môže napodobniť všetko, ale.... stále tam bude niečo naviac- ako si to písala aj ty- rozum.
No na druhú stranu nevidím tak dramaticky, keď 13ročná baba bude čítať román od svojej rovesníčky. Nie budu si len bližšie. Každý sa raz nájde v nejakom štýle, no deťom treba dávať ich život ale vzatý za iný koniec. Možno by decko, ktoré nie je obľúbené a čítalo takú knihu bolo iba viac smutné, ale žiadné samovraždy a drogy by neboli :D .... No alebo boli ale nie v takom množstve :D

19 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 29. července 2012 v 12:21 | Reagovat

[18]: Deti závislé na drogách by predali aj poslednú knižku... Skôr ako knihy by si kúpili tie drogy (občas sa mi zdá, že to len my bloggeri veľmi radi čítame :D - a preto aj radi píšeme :D).

20 Jenn Jenn | Web | 29. července 2012 v 20:55 | Reagovat

No,zatím jsem podle těch návodů nic nevyrobila,ale rozhodně to mám v plánu :)

21 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 30. července 2012 v 11:05 | Reagovat

[19]: No. Neviem, niečo na tom bude :D

22 Beatrix Beatrix | Web | 30. července 2012 v 11:32 | Reagovat

[16]: Súhlasím, asi preto sú deti také nadšené z výtvorov rovesníkov.

Problém je v tom, nakoľko kniha dokáže ovplyvniť myslenie detí. Tie "superkids" napríklad už sú natoľko pritiahnuté za vlasy, až sú opäť neškodné. :D

Zato poznám kopu dievčat, ktoré sa dnes smejú z toho, aké boli zmagorené z dievčenských románov.
V tej chvíli to síce bude každý popierať (pamätám si, že aj v trinástich som sa smiala, aké sú hlúpe), ale keď na to príde... Predsa je to veľký vplyv.

A keď zmiznú posledné stopy rozumu, budú deti možno čítať, ale ČO?
Ňu, a ďalej som sa zatiaľ nedopracovala. Či by to v konečnom dôsledku bolo skôr pozitívne, alebo skôr negatívne.

23 Beatrix Beatrix | Web | 30. července 2012 v 11:35 | Reagovat

[18]: Drogy boli len také...akože haha. :D Možno máš pravdu, ja som každopádne rada čítala diela svojej kamarátky a ona moje. A sme obe v poriadku, neublížilo nám to. Na druhej strane, okrem vlastných výtvorov sme čítali aj množstvá (tony) kníh od dospelých, tak ktovie... :)

Možno urobím experiment na vlastných deťoch. Dám im jedného dňa čítať tie sprostosti, čo som písala ako trinásťročná a budú nadšené.
Prípadne prídem o všetku rodičovskú autoritu. Hm, musím to ešte lepšie premyslieť. :D

24 Kvakva Kvakva | Web | 30. července 2012 v 15:49 | Reagovat

hej je to mravec ale nie zrovna ten čo mi vliezol do objektívu :D ten poletel :P
ps: diky :)

25 bludickka bludickka | Web | 1. srpna 2012 v 20:04 | Reagovat

To není špatné. Kdyby víc dětí psalo pro ostatní děti. Možná by to i je samotné motivovalo k napsání něčeho. Ale aby psaly výhradně jen děti dětem a dospělí už pro děti nepsali, by bylo špatné :) Ideální je vyvážený stav :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.