Prenádherná Nesmrteľná na vodách

8. srpna 2012 v 23:38 | Beatrix |  Recenzia na knihy

Jedna žiaľ nesie, s dvomi radosť lieta,
tri značia svadbu, štyri malé dieťa,
päť nesie smiech a šesť zas slzy slané,
a sedem neduh, osem zomieranie,
a deväť striebro, desať zlato lesklé,
jedenásť tajnosť, čo sa vyriecť nesmie...





Po prečítaní tejto škótskej riekanky na zadnej strane obálky som bola stratená, zaľúbená. Vyštartovala som k pokladni, kúpila knihu, vyšla z Panta Rhei a zamierila do najbližšieho parku, aby som čo najskôr mohla celkom prepadnúť čaru svojho úlovku.

Je mi veselo, keď si spomeniem, čo som si myslela v prvej sekunde, keď som knihu zbadala v kníhkupectve. Hlavou mi preletela ironická myšlienka, či teraz upíri už aj splavujú rieky (viete, keby ich už omrzeli všetky tie ich akadémie).
Chvalabohu som ju napriek pochybnostiam vzala do ruky.
A teraz sa chcem o svoj zážitok podeliť, hoci je ťažké vyjadriť pocity, ktoré vo mne vyvoláva. Vrelo ju odporúčam každému, kto je ochotný vidieť zázračnosť bytia napriek tomu, že je v móde nadávať na sivosť každodenného života, úpadok a skazenosť.
Pôvodne som to chcela urobiť formou recenzie, ale...viete, lásku nezrecenzujete. Zároveň je to jedna z kníh, pri ktorých mi pripadá nezmyselné zachádzať do detailov obsahu. Nebolo pre mňa podstatné, čo sa dialo, ale ako.

"Žijeme, odkazovali nám vlky. A svet je krásny."

Áno, svet je krásny, to je pocit, ktorý mi kniha dáva zakaždým, keď ju čítam. Svet je krásny a rovnako aj život a mali by sme každý deň žiť naplno, aj keď ich pred nami ležia tisícky. Nachádzať v nich to pozitívne, tešiť sa z drobností.

Život, láska a smrť v súzvuku s prírodou, to hlása predná obálka knihy a nevedela by som nájsť výstižnejšie slová. Príroda je neoddeliteľnou súčasťou príbehu a jej čistota podčiarkuje čistotu lásky a radostí hrdinov. Smrť je len časťou kolobehu. Každý raz zomrie, niekto skôr, niekto neskôr.

Mary Furyovú nachádzame hneď v úvode mŕtvu, príbeh rozpráva jej manžel, Jonathan Cobb. Od začiatku vieme, ako to skončí, a predsa to nie je príbeh tragický, ale príbeh o živote, o úžasnej túžbe žiť, no zároveň o odvahe prijať koniec.

"...nechcem to pred tebou skrývať. Nechcem, aby to bolo naše malé špinavé tajomstvo. Zomieram. Všetci raz zomrieme, ale ja zomriem pravdepodobne skôr. Nebojíme sa narodenia, prečo sa potom tak bojíme smrti? Nikto nevie, kde sme boli pred príchodom na tento svet. A keď potom tento svet opustíme, tiež to bude dobré. Na to som prišla tieto posledné týždne."

Náš osobný svet je taký, akým si ho urobíme. Svet hrdinov, Mary a Cobba, ležal ďaleko od hnusu, faloše, hluku, ďaleko od hlúpych vrtkavostí, nevery, rozmarov rozmaznaných. Vznášal sa nad ním tieň, no oni mu nedovolili zastrieť slnko.

"Keby slnko vybuchlo a zostávalo by ti desať minút života, čo by si robila?"
"Určite vzpory, lebo pri vzporoch čas plynie oveľa pomalšie."

Žili ticho, v úzkom kruhu priateľov, skutočných priateľov.

Napriek predčasnej smrti Mary Furyová v tomto príbehu žila naplnený život, presiaknutý láskou, akú mnoho ľudí nezažije ani za osemdesiat, či deväťdesiat rokov. Videla zázraky, voči ktorým sú iní slepí. Skutočne vnímala život, intenzívne, s radosťou.

Možno to bolo práve preto, lebo si uvedomovala vzácnosť každej chvíle. Uvedomovala si vlastnú konečnosť, neodsúvala svoj strach zovšeobecneným "zomiera sa". Žila pre seba a nestrácala čas malichernými víťazstvami nad inými.

Možno to bolo preto, lebo je postavou vo vymyslenom, veľmi idealistickom príbehu.

Záleží však na tom?

Pre mňa osobne je posolstvo jasné - žiť. Žiť naplno a s radosťou, žiť pre každý okamih, žiť pre lásku. Dať svojmu životu zmysel, byť sám sebou a nestrácať čas. Rozdávať radosť a otvoriť sa radosti, ktorú nám poskytuje svet.

O to sa chcem pokúšať.
Pretože svet je nádherný. A žijeme v ňom iba raz.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alea Alea | Web | 9. srpna 2012 v 11:07 | Reagovat

Mám takový pocit, že jen co budu moct, vystartuji do knihkupectví a odnesu si tento nádherný a úžasný úlovek.
I ta recenze (nebo co vlastně tohle je) byla nepopsatelná. Ta lehkost, s jakou o knize vyprávíš... Dokonalost sama!

2 underpressure underpressure | Web | 9. srpna 2012 v 13:14 | Reagovat

Heej! Ako môžeš tak skvelo opisovať knihu? :-O

3 Beatrix Beatrix | Web | 9. srpna 2012 v 14:50 | Reagovat

[1]: Ach, ani nevieš, akú radosť si mi urobila. :) Bála som sa, že nebudem schopná dobre vyjadriť, čo tá kniha vo mne vyvoláva. Dúfam, že sa ti bude páčiť, ja som každopádne kúpu neľutovala jedinú sekundu. :)

4 Beatrix Beatrix | Web | 9. srpna 2012 v 14:51 | Reagovat

[2]: Akékoľvek zásluhy pripisujem samotnej knihe. Písala som len pravdu, tak... možno preto. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.