Projekt kritika: Útek z väzenia

27. srpna 2012 v 12:12 | Beatrix a Sherylin Lee
Tentoraz z väzenia uniká hrdina prírodnou cestou :)
(poviedka + hodnotenie). Autorkou je Altheda.






Útek z väzenia

Útek z väzenia rozhodne nebol nemožný, ako zistil Kyle, hoci to bolo v rozpore s tým, čo mu všetci hovorili, odkedy prišiel. Nie pre neho. Nie, keď ho na túto situáciu pripravovali rodičia celý život. Zaťal zuby. On sa nenechá väzniť nikým.

"Ešte vodu?" ozval sa zrazu vedľa hlas, ktorý mu pretrhol prúd myšlienok. Nesústredene zdvihol zrak a oči upriamil na dievča vedľa seba. Z končeka ukazováka pravej ruky jej vytekal pramienok krištáľovej vody a dopadal do pohára v druhej ruke. Ten s milým úsmevom podala chlapcovi naproti a hneď potom sa otočila ku Kylemu, až jej blond vlasy zaviali.

Bola to jeho jediná priateľka v tomto hnusnom väzení. Ako jedna z mála si po rokoch dokázala uchovať láskavosť, úprimnosť a milotu, ktorou sa vládcovia vody vyznačovali. Nepodľahla krutosti a bezcitnosti aj napriek tréningu na zabíjanie. A zároveň bola pre Kyleho studňou informácií, vďaka čomu vymyslel plán na útek.

"Koniec večere!" ozval sa kovový hlas. Všetci sa zdvihli a vydali nekonečnými bielymi chodbami do spální. Do piatich minút ich prídu skontrolovať Santury - vychovávatelia. Kyle si bol teda vedomý toho, že nemá veľa času.

Najprv sa skryl na záchode. Keď počul, že všetci odišli, preutekal na miesto, kde, podľa Farwand, je laboratórium. Potreboval sa dostať na prízemie -do zakázanej miestnosti. Nikdy v nej nebol študent ani Santur - prístup mal len Chargebrood, panovník, ktorý "chránil" ľudí pred vládcami živlov. Deti, u ktorých sa schopnosti prejavili, zatvoril do väzenia a tajne cvičil na zabijakov.

Vytiahol kľúč, ktorý mu dala Farwand, a otvoril dvere. Vstúpil do malej miestnosti, plnej zariadení, skúmaviek a trubičiek. Vrhol sa do práce - o chvíľu už držal v ruke skúmavku plnú fialového dymu. V očiach sa mu zjavili slzy. Týmto zabili jeho rodičov, ktorí sa ho nechceli vzdať - pre dobro spoločnosti, samozrejme. Slané kvapky rýchlo zotrel chrbtom ruky. Nemal na hlúposti čas.

Zbehol dolu schodmi. Kúsok od neho strážili dvaja muži zakázané dvere. Kyle hodil k ich nohám skúmavku, ktorá sa roztrieštila, a povolal na pomoc vietor. Razom zaplnil celú chodbu fialový dym. Strážcovia padli mŕtvi a Kyle, ktorého chránila vzduchová bublina, vošiel popri nich do dverí.

Vnútri bola tma, len svetlo z chodby hádzalo na kúsok miestnosti fialovo zafarbený odlesk. Keď si ale jeho oči zvykli na šero... uvidel pred sebou čosi ozrutné.

Majestátny strom, stojaci uprostred miestnosti, ktorého korene a konáre s ňou splývali. Vyžarovalo z neho niečo... zlé, kruté, desivé. Kyle si však nemohol dovoliť cúvnuť. Priblížil sa a opatrne dotkol.

Mysľou mu preletelo veľa obrazov, otriasali ním pocity a cítil slzy nespočetného množstva detí. Zdalo sa mu, že zomiera, že ho to zabije, ale napokon sa mu podarilo odtrhnúť ruku od dreva. Zhlboka sa nadýchol. Tento dom nebol obyčajný. Jeho srdce sídlilo práve tu. Ak sa chcel odtiaľto dostať... musel ho zničiť.

Z topánky vytiahol nôž, ktorý doteraz skrýval, a silno ním niekoľkokrát zaťal do stromu. Zem pod ním sa otriasla. Najprv si myslel, že nasledujúce búchanie sú dozvuky, ale potom si uvedomil, že niekto trieska na dvere. Zúfalo ešte párkrát zaťal, až sa strom zachvel a v stene zjavil malý otvor.

Nemohol si dovoliť riskovať. Santury o chvíľu vyrazia dvere a on potreboval utiecť. Skrčený preliezol skrz dieru von. Srdce mu zovrelo, keď sa pozrel hore na miesto, kde boli spálne a kde nepochybne čakala Farwand, ale napokon sa otočil a utekal preč.

"Vrátim sa, Farwand," zašepkal. "Chargebrood netuší, akého si vytvoril nepriateľa."

Hodnotenie Beatrix

Z doteraz hodnotených je táto poviedka jednoznačne najakčnejšia. Autorka nám ponúka výsek z udalostí (čo je samozrejme v poriadku), koniec naznačuje, že pre hrdinu sa príbeh ešte len začína (aj keď nebude spracovaný).

Oproti predchádzajúcim dvom poviedkam je táto relatívne zložitá. Zahŕňa nielen viacero postáv, ale aj miest. Opisov a úvah bolo minimum, stále sa niečo dialo.

Práve tá zložitosť a je však podľa mňa zároveň problémom poviedky. Niekoľko vecí si navzájom odporuje (prípadne ostalo nevysvetlených a preto to tak pôsobí).

Čo mi nesedelo:
  • Hrdinov výcvik - v úvode sa hovorí, že rodičia ho na toto (teda asi väzenie a únik z neho) pripravovali celý život. Neskôr sa ale dozvedáme, že deti, u ktorých sa prejavia schopnosti, sú odvlečené do väzenia/tréningového centra.Z toho vyvodzujem tri závery:Z tohto môžeme zase vyvodiť,že hrdinovi rodičia o jeho schopnostiach nevedeli od jeho narodenia = nemohli ho pripravovať celý život. Utajovanie očividne nie je nič jednoduché (keďže sú odvlečené všetky deti), ale dajme tomu, že sa im to pár rokov darilo (na rozdiel od všetkých ostatných).Potom je tu ale otázka - v čom vlastne spočívala samotná príprava? Naučili ho, ako vyrábať tú chemikáliu? Povedali mu o strome?všetky
    - Schopnosti sa prejavia až po čase (nie od narodenia)
    - Vláda ma nejaký spôsob, ako zistiť, že sa schopnosti prejavili (utajovanie nie je jednoduché)
    - Tieto deti ihneď uväzní

  • Farwandine vedomosti - pochopila som, že vo väzení strávila dlhší čas, než hrdina. Hovorí, že bola jeho studnicou informácií. Čo by mňa zaujímalo - odkiaľ mala tie informácie? A odkiaľ, preboha, nabrala kľúč?Na tom mieste cvičia zabijakov (ktorí svojich väzniteľov asi nemajú príliš v láske), tak by som čakala, že si dajú dobrý pozor na veci ako sú kľúče od laboratória, v ktorom sa dá v pohode vytvoriť smrteľne nebezpečná chemikália.
  • Strom - ten som jednoducho nepochopila. Ani čo tam robí, ani prečo sa otvára stena, keď niekto do neho bodá, ani odkiaľ sa nabrali slzy a pocity tých detí.
Moje riešenia (opäť, žiadne vnucovanie, sú to len návrhy):
  • Riešenie hrdinovej "prípravy" - buď ju úplne vynechať a jednoducho to zdôvodniť tak, že hrdina nebol z tých, čo sa vzdávajú, mal bojovnú povahu. Z textu je jasné, že sa do väzenia dostal neskôr, ako ostatní, ale nikde nie je spomenuté, že by bol mladší - mohlo by teda ísť aj jednoducho o to, že lepšie spoznal vonkajší svet, mal tam život, ku ktorému sa chcel vrátiť, zatiaľ čo ostatní boli manipulovaní a cvičení už od útleho detstva.
  • Riešenie Farwandiných informácií - postačilo by krátke vysvetlenie. Prečo práve ona bola schopná ukradnúť kľúče, prečo mala toľko informácií? Mohlo to byť tým, že (ako sa hovorilo), ona jediná si zachovala svoju osobnosť, teda si asi zachovala aj vlastnú hlavu a vnímala omnoho viac ako ostatní, čo boli dávno otupení.
  • Riešenie stromu - sám o sebe to je dobrý nápad, je však potrebné zapojiť ho do celej poviedky. Takto, prilepený na konci, pôsobí nevierohodne. Je to veľká škoda, pretože ako nad tým rozmýšľam, mohlo to byť ozaj dobré.Navrhovala by som, aby od začiatku bolo jasné, že hrdina pozná tajomstvo väzenia, z ktorého zdanlivo niet úniku. Na začiatku poviedky som mala pocit, že jednoducho pozná tajný východ, alebo verí, že vie prekabátiť strážcov - žiadne temné stromy plné nárekov.Poviedka k tomu stromu musí smerovať. Pretože ja som si, úprimne povedané, myslela, že ide väzenie vyhodiť do vzduchu pomocou tej chemikálie. Vôbec mi nenapadlo, že by to mohlo mať takýto záver. Prekvapivý koniec je síce fajn, ale musí mať svoju logiku.Čo sa týka toho, že sa otvorila stena - snáď lepšie by bolo, keby sa otvoril samotný strom (že by to bol nejaký druh portálu). Dávalo by to väčší zmysel. Je potrebné vysvetliť spojitosť stromu a budovy, prečo sa v ňom ukladajú náreky a slzy detí.


Tak teda, aký je záver?

Cením si akčnosť poviedky. Na malom priestore (a možno aj všeobecne) je omnoho ľahšie písať skôr úvahovo, opisne. Vytvoriť akciu a zložitý príbeh v šiestich stovkách slov (limit bol opäť prekročený, ale opäť v rámci normy) nie je vôbec jednoduché. Autorka navyše splnila všetky kritériá, ktoré boli zadané.

Radila by som neprehusťovať texty. Dala sa napríklad bez problémov vynechať buď postava Farwand, alebo hrdinovi rodičia a jeho príprava. Tým pádom by vzniklo viac priestoru na vysvetlenie napríklad fungovania stromu, ktorý v tejto podobe je asi najslabším miestom poviedky (a pritom mohol byť najsilnejším).

Nápad hodnotím pozitívne, rovnako aj snahu o ťažšiu cestu (teda akciu miesto úvah). Príbeh však, žiaľ, nie je dostatočne premyslený (možno aj kvôli obmedzenému času, ktorý mala autorka k dispozícii) a pôsobí chaoticky.

Mala som pocit (a možno sa mýlim), že autorka obľubuje skôr dlhšie útvary. Túto poviedku si viem predstaviť v dlhšej verzii, doplnenej o všetky detaily a vysvetlenia, možno ako úvod románu, ktorý by nadviazal na hrdinov sľub oslobodiť Farwand.

No pri uzavretej poviedke by bolo potrebné najmä poriadne škrtať, aby vypadlo všetko, čo nie je úplne nevyhnutné a zvyšok sa mohol zosúladiť.

Hodnotenie Sherylin

Prvá slovenská "jednorazovka", ktorá sa úplne riadila zadaním (doslova a do písmena). Jednoznačne bolo cítiť, že ide o fantasy a že autorka naozaj zobrala útek z väzenia doslovne.

No na druhej strane, začínam uvažovať, či bol dobrý nápad uviesť fantasy ako jeden z najjednoduchších žánrov, prvotných žánrov, ktoré sme vám zadali. Podľa mňa napísať fantasy, ktoré dáva zmysel aj nezainteresovaným patrí medzi najťažšie úlohy amatérskeho aj neamatérskeho autora (a detektívka, dystopické príbehy...).

Prečo?
V prvom rade kvôli vysvetleniam (naznačeným veciam, ktoré navždy ostanú nevysvetlené pre nás, i keď pre autora sú jasné ako facka, autor by si však mal uvedomiť, že mi čitatelia si nedomyslíme to, čo si on pod niektorými vecami predstavoval).

Mne osobne neprekážali názvy ako Santury a podobne (to bolo skvelé, dotváralo to fantasy atmosféru). Povedala by som, že už išlo viac o dystopický príbeh ako o fantasy, aj keď rozdiel medzi nimi je pre toto hodnotenie nepodstatné.

Veľmi sa mi páčilo, že z končeka prsta dievčaťa vytekala voda. Dostalo ma to. Skvelý nápad.

Ibaže vzniklo veľa zbytočných otázok, ktoré by nevznikli, ak by autorka nepísala spôsobom: bude to mať pokračovanie.

Upozornenia


"Rodičia ho celý život pripravovali na túto situáciu" - tak prečo potreboval pomoc niekoho iného? Celý život jeho rodičia tušili, že jeho syna raz uväznia? Vlastne, ak by to autorka nenapísala, nežiadalo by to žiadne vysvetlenia!

Cítim sa ako papagáj, ale zopakujem to znova, pretože opakovanie je matka múdrosti a toto je predsa len prvé kolo, každý z vás si zaslúži vysvetlenia.

Autori by nikdy nemali napísať niečo, čo môže vyvolať otázky a zostane to nezodpovedané. Ak sa odpovede dajú domyslieť, tak áno, ak nie - tak NIKDY! Teda určite nič druhu: "Rodičia ho pripravovali celý život na podobné situácie."

Otázka: Prečo?

Odpoveď: Ak autor nemá priestor na vysvetlenie, nech takúto vetu jednoducho vynechá. Sám musí vedieť, že ktoré vety dokážu v čitateľoch (v tých pozorných) vyvolať otázky. Táto veta patrí medzi ne. O čo šlo? A to je len jedna z otázok, ktorá sa mi v hlave objavila. Je ich omnoho viac.

"Dievčaťu, ktoré napĺňalo pohár, zaviali vlasy." Možno bola taká rýchla, že jej zaviali. Ak áno, mala si tam dať: "Hneď potom sa otočila ku Kylemu, až jej blond vlasy zaviali v tej rýchlosti... (ale prečo by otáčal niekto hlavou tak rýchlo, aby mu viali vlasy?). Nie je dôležité len dať popis, ale dať popis, ktorý má opodstatnenie a je reálny (i keď je to vo fantasy príbehu).

"Týmto zabili jeho rodičov, ktorí sa ho nechceli vzdať - pre dobro spoločnosti, samozrejme." Viem, čo autorka chcela povedať touto vetou, ale znie to tak, že sa svojho syna nechceli vzdať pre dobro spoločnosti.

"Muži strážili zakázané dvere" - nemyslím si, že je vhodné slovné spojenie, že strážili zakázané dvere. Skôr mohli strážiť zakázanú miestnosť. Ináč by to znamenalo, že strážili dvere.

"Povolal na pomoc vietor" - bol to jeho živel alebo mohol povolávať všetky živly? Ak to bol iba jeho živel, dalo sa to tam doplniť: "Povolal na pomoc vietor, živel, ktorému vládol."

Neviem si celkom jasne predstaviť ako konáre stromu aj korene splývajú s miestnosťou. To znamená, žeby ten strom vlastne ani nebolo vidieť. Čo by sa teda hodilo viac? Korene boli vrastené do zeme... Konáre prerazili steny miestnosti. Vrástli do stien (ako brečtan, ten dokáže dokonca aj zničiť steny) alebo dačo podobné.

Síce som porozumela tomu, že keď sa dotkol stromu, preletelo mu veľa obrazov v mysli, ale znelo by to inak, keby to autorka vyjadrila presnejšie: "Priblížil sa a opatrne sa stromu/ho dotkol. Pri tomto jednoduchom pohybe, zacítil, že sa s ním niečo deje. V mysli sa mu začali zjavovať rôzne obrazy..."

Ale ani takto to nie je dobré, pretože čitateľ nemá šancu pochopiť, ako je strom poprepájaný so slzami a obrazmi, prečo je ten strom taký cenný? Prečo je ukrytý v miestnosti, ktorá je strážená? Ako je to celé obvykle strážené, aby tam nikto neprenikol? Jednoducho príliš veľa otázok sa vynára, ktoré autorka nemala šancu pekne vysvetliť v obmedzení 550 slov.

Rada/rady


V prvom rade odporúčam vybrať také meno pre hrdinu, ktorého skloňovanie nebude robiť autorke problémy. Nie je in dávať len preto anglické mená, lebo fičia v preložených amerických knižkách, resp. anglických. Meno Kyle sa dosť ťažko skloňuje a zase, ak ho niekto nevie vyskloňovať, vytvára to o autorovi blbý dojem.

Nevytvárať priestor pre zbytočné otázky.

Priamo popisovať veci: "Žiadne zakázané dvere."

Verdikt


Doteraz som sa sťažovala na príliš málo akcie, tentokrát sme sa akcie dočkali! Čo hodnotím skutočne pozitívne, ale myslím si, že autorka nás mohla priamo vrhnúť do deja spôsobom, kde by niektoré veci zamlčala (pretože nejde o román) a pre nás navždy tieto veci zostanú nezodpovedané. Toto je kameň úrazu nielen tohto príbehu, ale aj iných príbehov. Niekedy my amatéri vytvárame príbehy na pokračovanie a na vysvetlenia zabudneme v nádeji, že čitatelia sa na nás telepaticky napoja a domyslia si detaily. Ja hovorím: "Nie, nedomyslia si." Síce "ospravedlňuje" nás aj to, že netušíme, čo všetko môže otázky vyvolať.

Všetky čo použijeme vo svojej tvorbe, všetky vety, musia mať opodstatnenie!

Napísať tento príbeh bol dobrý nápad. Originálny námet, ktorý by v románe pravdepodobne nabral iný rozmer. Ale na tu vymenované veci by autorka nemala zabudnúť. Toto všetko totiž vytvára otázky, ktoré nikdy nemuseli vzniknúť!

Všeobecná rada:

Menej je niekedy viac. Vynechať naznačovanie, čosi o minulosti a držať sa iba prítomnosti a fantasy faktov. Hoc sa mi páči, z ktorého konca na to autorka išla, prekážajú mi tie veci, ktoré som v hodnotení spomenula. Dúfam, že jej naše hodnotenia niečo dajú a zúčastní sa aj súčasnej témy dvoch týždňov.

Doslov


Nezabúdajte, tieto projekty nie sú tu preto, aby sme hovorili, akí ste skvelí a v čom všetkom ste dobrí (i keď aj to spomenieme). Tieto projekty slúžia na to, aby sme zistili vaše slabosti a aby ste z našich rád vyťažili.

Na veľkých veciach treba pracovať a vydať raz knihu (nie na vlastné náklady) je vec veľká! No byť dobrým spisovateľom ešte väčšia!


Opravený text (s našimi pripomienkami k štylistike)
si môžete pozrieť TU
a stiahnuť TU

Ak máte záujem o podobné hodnotenie, môžete sa zapojiť,
informácie k aktuálnej téme dvoch týždňov nájdete

Ak neviete, o čo ide a chcete sa dozvedieť sa viac o tomto projekte,
kliknite na túto ikonku:




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Altheda Altheda | Web | 27. srpna 2012 v 19:19 | Reagovat

Pekná kritika:) Vo veľa veciach ste mali pravdu, hlavne v tom, že tieto kratšie príbehy, celkovo také obmedzenie zložitosti, mi nejde. Pokojne to priznávam. Vzniká z toho veľa nedostatkov, ktoré ste mi teraz vytkli, hoci, keďže sa strašne rada k takýmto veciam vyjadrujem, pokúsim sa na niektoré výčitky zareagovať. Niektoré chyby vnikli preto, že som musela vyškrtať vyše sto slov, aby to dávalo aspoň trochu zmysel – a tak sa objavili blbosti ako „priblížil sa a dotkol“ (to „sa“ bolo strašné... musela som ho používať často a počítalo sa ako slovo, čiže zaberalo miesto pre iné slovo, ktoré by bolo pre príbeh možno dôležité... a tak som ho vyškrtla (:D:D:D)).
Na druhej strane som pri niektorých vyjadreniach mala pocit, že dielo hodnotíte ako... detektívku alebo príbeh zo života, skrátka z tejto reality. Chceli ste fantasy, tak som fantasy vymyslela. V tomto žánre ide predsa o to vymyslieť si veľa vecí, písať aj blbosti, ktoré ale vo vašom svete platia... Aj taký Tolkien si vymyslel hobitov a prstene, ktoré takpovediac ovládajú svet... No a v mojom svete majú domy niečo ako srdce a niekedy sa ľudia rodia so zvláštnymi schopnosťami... Ale k tomu asi až neskôr.
Teraz pekne po porade.
Hrdinov výcvik. Deti nemohli brať od narodenia, ale od doby, kedy sa im prejavili schopnosti. Určite ale vedeli, že všetky deti sú potom odvlečené na miesto, o ktorom nikto nič nevie, a keď sa schopnosti prejavili aj u ich syna, tak sa zobrali, utekali a schovávali. A v podstate celý život, od doby, keď bol ešte malý, sa ho snažili naučiť niečo, čo by mu mohlo pomôcť. Vytvoriť tú chemikáliu. Nevzdávať sa. A samozrejme ďalšie veci, ktoré ale nemusel využiť. V tomto prípade to ale možno bola zbytočné veta.
Farwandine vedomosti. Áno, bola tam dlhší čas. A počítala som s tým, že mu povie také normálne veci – kedy chodia Santury kontrolovať ich, kde sú záchody, kde je laboratórium, kde je zakázaná miestnosť, koľko strážcov ju stráži... Veci, ktoré by mal vedieť každý, kto je primerane zvedavý. S tým kľúčom som myslela niečo také, ako že napríklad ukradla náhradný pri nejakom rozruchu – jeden náhradný by tam určite bol, ale keďže Santury majú dobrú pamäť (musia spĺňať nejaké požiadavky, aby mohli trénovať také nebezpečné deti), ten svoj nestratia a náhradný teda nebudú potrebovať. Nebude nikomu chýbať a nevznikne haló pre to, že sa niekam stratil. Dalo by sa to pekne rozpísať aj v príbehu, ale nebol priestor.
Strom. Toto presne je len v mojom svete. Napísané je to priamo v texte – strom bol srdcom domu,  alebo skôr väzenia. Vďaka nemu držali steny pokope, vďaka nemu tam vôbec boli. On bol ten dom a to bolo jeho srdce (neviem to takto priamo vysvetliť). V normálnom svete je to blbosť, ale vo svete fantasy to platiť môže (aj to, že domy majú svoje srdcia). Ak by sa mu ho podarilo prerezať, dom by sa zrútil aj sám, lebo by si ho zabila, takto sa uvoľnil len jeho kus (alebo ho skrátka uvoľnil sám ten strom – jeho prvoradou funkciou je zabrániť deťom dostať sa von, ale aby chránil sám seba, radšej ho pustí). A náreky – keď na tebe bude niekto plakať, tak si to zapamätáš. Tak isto aj on. Uznávam, blbosť, ale nevedela som prísť na žiadny iný záver. Ale tvoj s portálom sa mi veľmi páčil – prepisovať to už asi nebudem, ale nápad je to perfektný.
***
„Rodičia ho celý život pripravovali na podobnú situáciu“ – situáciu, kedy ostane vo väzení, kedy ho budú strážiť Santury, kedy sa, na prvý pohľad, nedá utiecť.  Pripravovali ho na to, aby sa tak ľahko nevzdával, aby neklesal na duchu, a zároveň ho učili vytvárať chemikálie atď.
Potom máš samú pravdu, to boli chyby vo vyjadrovaní. A strom... myslela som presne, že s ním splýval (teoreticky ako ten brečtan). Napadlo ma to podľa nejakých kreslených obrázkov na internete, dá sa ich nájsť kopec, kedy strom doslova splýva s miestnosťou. A keďže je jej srdce, nemôže do nej len vrásť, alebo prerastať cez steny. Nebolo to dosť vysvetlené, to je pravda.
Meno... no, obyčajne takéto mená nedávam, ale tentoraz sa mi zjavilo v hlave, takže som ho musela použiť (iné meno som si pre neho ani nevedela predstaviť). Nechcela som použiť žiadne slovenské ani české ani nič podobné, takže padol nejaký Jano Rybár, ktorý by sa dal ľahko skloňovať. Takéto meno sa používa v mojom svete, v tom, kde vládne Chargebrood a kde majú domy srdce. Ale nabudúce sa pokúsim dať si na to väčší pozor.
V oprave máte väčšinou pravdu, také veci ako o Farwand, že si človek nemôže byť istý, o koho vlastne ide – pravda, ale spojenie „jeho kamarátky“ padlo za obeť škrtaniu. V prvej čiarke sa ale mýlite. Čiarka tam byť musí – je to vedľajšia veta a tá musí byť vyčlenená z oboch strán čiarkami. Nebola som si tým istá, ale napokon som našla na internete knihu, ktorá to potvrdzuje.
Druhú čiarku som brala, ako že oddeľuje vedľajšiu vetu od hlavnej. Môže predsa byť len: „Vstúpil do malej miestnosti.“ Neviem ako sa takéto rozširovanie volá a tu si ani nie som istá o čiarke, ale povedala by som, že je to trochu rozporuplné.
A tretia čiarka to isté ako prvá...
No a doslov – som za takú kritiku rada, ale dúfam, že vám nevadí, že som sa pokúšala obrániť, resp. vysvetliť moje zmýšľanie. Do druhého kola sa ani nezapojím, ale len preto, že satiru na takú ťažkú tému, a kde treba využiť ešte aj fjord, skrátka nenapíšem. A nebudem vám posielať niečo, o čom vyslovene viem, že je zlé:) V treťom kole ale so mnou môžete (takmer určite) počítať:)

2 Beatrix Beatrix | E-mail | Web | 27. srpna 2012 v 21:39 | Reagovat

[1]: Samozrejme, že si svoje dielo môžeš obrániť, veď si nenamýšľame, že náš názor je jediný správny. :)

Aj sa k tomu zase vyjadrím (lebo ja sa rada vyjadrujem :D). Píšem iba za seba, Sherylin možno má iný pohľad na vec. :)

Že domy majú srdcia - to je veľmi pekný nápad, nechcela som ti ho zrušiť. Išlo len o to, že treba niekde spomenúť, že to tak je (a nie až na konci, ale už skôr, pretože tak na konci to na mňa pôsobilo ako narýchlo zlátané, aby bol nejaký koniec, aj keď to tak pravdepodobne vôbec nebolo). Aspoň ja som to tak myslela. :) Samotná myšlienka je ozaj pekná a nezbavovala by som sa jej na tvojom mieste.

Že ho pripravovali celý život - to som sa zase raz rýpala v detailoch. :D Nemohli ho pripravovať CELÝ život, keďže tak dlho ani netušili, že nejaké schopnosti má. Miesto "celý život" by teda malo byť "celé roky". Ehm, to je celý môj problém. :D (no čo, keď píšem hodnotenie, všímam si aj maličkosti, ktoré by mi inak neprekážali :))

Meno Kyle je okej - len si ho zle vyskloňovala. :) Jedine že by sa ozaj čítalo tak, ako sa píše, ale na to by bolo potrebné nejako upozorniť, keďže prirodzene si ho každý prečíta ako "Kajl". Jednoducho lebo to je tak v skutočnosti.

Vo fantasy môže byť ozaj čokoľvek, pokiaľ si to človek vie nejako odôvodniť (a pokiaľ vie, tak by aj mal, lebo čitateľ inak môže ostať zmätený). Od bludu do bludu pridávať príšerky je samozrejme kravina, ale to sa v tejto poviedke ani nedialo.

O čiarkach neviem, to je predovšetkým Sherylinina doména, ja ovládam len tie základné pravidlá. :)

No a tešíme sa na teba v treťom kole. :)

3 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 1. září 2012 v 14:04 | Reagovat

[1]: Nie, nie, o to nejde. Nemusí byť z tohto sveta :). To ani náhodou, iba niektoré veci, ktoré spomenieš, mali mať vysvetlenie, čo sú zač, ale keďže pre ne nebolo miesto, stačilo by iba jednu vec naznačiť a vysvetliť ju a ostatné si mohla kľudne vynechať, pretože nebolo dostatok priestoru sa rozpísať.

Všetko, čo si vysvetlila je OK, ale vieš, presne o to ide, že v príbehu to nebolo (nebolo miesto) a preto si tam mala dať priestor iba tomu, prečo by vysvetlenie bolo.

Chápem, že to brániš, aj ja by som to bránila, ale my Ti myšlienky nevieme čítať, iba to čo napíšeš a keďže si to nenapísala, nebolo čo pochopiť.

Máš to premyslené akoby pre román :). Kľudne z tohto napíš čosi viac a vysvetlenia tam daj :). Tu však, musíš uznať, nemali šancu byť pochopené, pretože ich máš iba v komentári a nie priamo v texte. Viem, je to aj kvôli obmedzeniu, ale čím menej vecí naznačíš, tým menej nedorozumení vznikne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.