Projekt kritika: Útěk z vězení

25. srpna 2012 v 21:55 | Beatrix a Sherylin Lee |  Projekt kritika
Prinášame vám druhú poviedku témy dvoch týždňov a jej hodnotenia.









Útěk z vězení

Kapky studeného deště jej krutě vytrhly z polodřímoty, do níž tak pracně před pár okamžiky upadl. Nadzvedl unavená víčka a užuž se chtěl ptát sám sebe, kde se to octl, když jej do reality vrátil pohled na mokré kameny pokryté slizem. Zasípal a sesunul se do vody, aby dal na okamžik odpočinout ochrnuté paži, kterou se celé hodiny přidržoval starého kovového hřebu. Sotva vnímal, jak dlouho už v té studni je. Snad dva dny, snad celou věčnost. Netušil.

Nevěděl, jak se na toto podivné místo dostal. Pamatoval si, že se ukládal ke spánku a pak jej probudila ledová voda, do níž se znenadání ponořil. Zbytek noci volal o pomoc. Šlapal vodu, prsty se marně snažil něčeho zachytit, dlaněmi prohmatával okolí. Nad ránem, kdy plíživá tma ustoupila a on spatřil alespoň pár chabých obrysů kolem, všiml si dvou kovových hřebů trčících ze stěny studny kousek nad ním. Zachytil se jich a dal tak odpočinout unaveným nohám. Volal. Sípal. Ale nikdo nepřicházel.

Když vzhlédl vzhůru, spatřil jen kruh modrého nebe, či temné noci. Mezi ním a pevnou zemí se nacházelo dobrých sedm metrů vzduchu a slizkých kamenů. Jaká byla naděje, že unikne z tohoto mokrého a mučivého vězení?

Čas na tom místě neexistoval. A jestli ano, ploužil se tak pomalu jak jen uměl. Liboval si v jeho utrpení.

Nyní jej trápil ledový déšť, bičoval jeho tělo přilepené na mokré stěně, otřásala jím zima, mráz pronikal do jeho kůže, mrazil krev, rozdíral kosti, svaly, nervy. Vnikl do každého kousíčku jeho těla a způsobil záchvěvy strachu i chladu. Nedokázal už volat. Jeho hlas ochraptěl, v hrdle se mu zapříčil blok, který nešel překonat. Mohl už jen šeptat anebo nemluvit vůbec.

Kapky děště zcela naplnily pohár jeho trpělivost, jeho čekání. Už nechtěl trpět, chtěl to všechno ukončit. Znehybnil celé své tělo a klesal dolů, do hlubin nenasytné studny. Najednou si připadal podivně lehký, jako by snad ani nic nevážil. Jeho paže poklidně vířily vodu a zanechávaly za sebou jen nepatrný pohyb. Došel mu vzduch. Jeho zrak byl zamlžen tmou a stíny, ale stále měl dokořán otevřené oči. Sklopil hlavu v očekávání konce.

Na samém dně prořízla temnotu nečekaná fialková záře. Nejdříve šlo jen o nepatrný záblesk, jako by na dně ležel nějaký šperk odrážející lesk své krásy. Ale posléze se záře prohloubila a on si uvědomil, že vychází z tunelu na dně. Záře se postupně rozšiřovala a osvítila jeho obličej. Klesal přímo k ní. S posledních sil, které mu v životě zbývaly, klesl na dno a vnikl do zářivě fialového tunelu. Pokusil se zavřít oči v očekávání konce, avšak nedokázal to. Ta zář, ten zázračně fialový jas jej nutil je nechat otevřené. V celé té situaci se jako lapená muška zmítalo jediné slovo: Uteč.

Netušil, co to znamená. Ani mu to v ten okamžik nedávalo žádný význam, žádnou podstatu.

Jas se postupně měnil v bílou. Potom otevřel oči.

Zcela zmaten se rozhlédl kolem sebe. Seděl na posteli ve svém pokoji. Za okny panovala noc, jen matné světlo měsíce pronikalo prošívanou záclonkou dovnitř. Oddechl si a s úlevou ulehl na postel. Byl to pouhý sen. Ale byl tak živý.
Najednou se dokořán otevřely dveře. Dovnitř vtrhl vysoký muž, v němž poznal svého čerstvého otčíma. Muž se zákeřně usmál a s tichým chechtotem se k němu vrhl. Polapil ho jako bezmocného zajíce do pytle. Viděl jen tmu, vnímal pohupování a křupavé kroky. Když opět spatřil světlo světa, padal do nekonečné, temné a slizké roury plné ledově studené vody. Do svého vězení.

Hodnotenie Beatrix

Z tejto poviedky som sprvu bola úplne nadšená. Priam som videla odporné klzké steny studne, pri opise hrdinovej situácie som sa cítila skutočne nepríjemne (čo je v tomto prípade pozitívny fakt). Z hľadiska štylistiky nemám autorke čo vytknúť, nič mi neprekážalo a až na jeden preklep (vyznačený v opravenej verzii) a chýbajúcu čiarku (na ktorú ma upozornil Word :)) som v nej nenašla nijaké chyby. (opäť - čeština nie je môj jazyk - Čech by možno niečo našiel).

Páčilo sa mi spracovanie zadaných faktov, ktorých sa autori museli držať, bola som príjemne prekvapená nápadom zobraziť studňu ako väzenie.

Chvíľu som uvažovala, odkiaľ sa v jej stene zobral klinec, no mohol tam ostať po jej hĺbení, možno po nejakej konštrukcii (a keby aj nie, hrdina by sa mohol zachytiť aj o niečo iné, a teda by i tak šlo len o detail, nič, čo by zmenilo priebeh poviedky).

Čo ma trochu sklamalo, bol koniec. Nezískali sme nijaké vysvetlenie toho, čo sa dialo, vlastne sa len otvorili dve otázky, z ktorých aspoň jedna musí byť zodpovedaná, inak mi pointa poviedka nepripadá veľmi presvedčivá.
K otázkam:
  • Prvá otázka - odkiaľ pochádzala fialová žiara? Alebo skôr (keďže išlo o sen) - čo predstavovala? Pretože niečo by predstavovať mala. Takto som mala pocit, že sa v poviedke ocitla iba preto, lebo autorka potrebovala použiť slovo "fialový". To by sa však dalo použiť aj inak, tak o čo šlo? Dalo by sa povedať, že predstavuje márnu nádej, no keďže celý sen pôsobí ako vízia, nezdá sa mi to. Tým sa však už dostávame k ďalšej otázke.
  • Druhá otázka - prečo sa hrdinovi ten sen sníval? Predpovedal svoju budúcnosť, malo to byť varovanie? Ak áno, odkiaľ sa nabralo?
Moje riešenia (nechcem nič vnucovať, je to len návrh, ako by to mohlo byť):
  • Vyriešenie prvej otázky - najjednoduchším vysvetlením by bolo, že svetlo existovalo mimo sna, v reálnom svete - teda že jeho otčim mal napríklad lucernu s fialovým tienidlom (ak má byť fialové) a hrdina si ho len zakomponoval do sna. Tým by sa aj vytvoril pekný paradox - to, čo vyzeralo ako nádej na záchranu a únik, by v skutočnosti sprevádzalo naozajstnú hrôzu (otčima a jeho plán - sen premenený na realitu).Inou možnosťou by bolo ponechať svetlo ako súčasť vízie (či predtuchy, či čo to je). Dávalo by hrdinovi najavo, že nádej existuje, že sa nesmie vzdať, až ho hodia do tej studne. No v tomto prípade by bolo potrebné sa k tomu ešte vrátiť (dajme tomu poslednou vetou), pretože tento koniec vyznieva pesimisticky a žiara tak stráca opodstatnenie, ktoré by mohla mať.
  • Vyriešenie druhej otázky - často používané je zobudenie sa z nočnej mory a následné zistenie, že to nebol len sen, že nočná mora pokračuje. V tomto prípade by to znamenalo, že hrdina sa zobudí a zistí, že sa ešte stále drží klinca a nikam sa nepohol, fialová žiara sa mu len prisnila, pretože tak veľmi túžil po úniku. Samozrejme, tým pádom by padlo vysvetlenie žiary ako svetla z reálneho sveta, predstavovala by len jeho zúfalú túžbu zachrániť sa, čo by ale nemuselo byť vôbec vysvetlené.
V oboch prípadoch teda jedna otázka ostáva otvorená, ale to je podľa mňa v poriadku, aspoň ja by som s tým nemala problém. Všetko do bodky predsa nemusí byť vysvetlené, čitateľ si smie domyslieť pár vecí. :)

Tak teda, aký je záver?

Poviedka je napísaná naozaj výborne, autorka vie skvele narábať so slovami a vytvoriť atmosféru. Ani v románoch sa však veci nesmú diať "len tak", v poviedkach tobôž nie. Hneď dva nevysvetlené javy sú pri takom malom rozsahu podľa mňa priveľa.

S logikou teda nesúhlasím, no spôsob, akým je poviedka napísaná, hodnotím jednoznačne pozitívne.

Hodnotenie Sherylin

Veľmi ma prekvapil záver. Musím priznať, že to prirovnanie ma dostalo, desivo realistické. Ja som si domyslela, čo sa asi stalo, ale to sú možno iba moje pocity (no ja mám rada pocitové závery, nevysvetlene vysvetlené).

No, čo mi prekáža, je, že to vo veľkej miere môžeme zaradiť medzi reálne príbehy. Ľudia predsa mávajú sny, ktoré ich chcú vystríhať pred blížiacou sa "katastrofou". Chýbali mi prvky fantasy žánru. (Napr. bol by to škriatok, trpaslík, žil by pod vodou alebo dačo pod.).

Voči textu a spracovaniu nemám väčšie výhrady. Miestami som si však hovorila, že je už dosť tých opisov (aj keď sa mi páčili), chcelo by to nejakú akciu, ale na druhej strane obdivujem, ako autorka dokázala vykresliť situáciu aj prostredie studne + pocity postavy.

Ako som už spomínala pri predchádzajúcom hodnotení, 550 slov je málo, ale poskytuje dostatok priestoru aj pre akciu. V podstate išlo o útek z väzenia a útek sa nepodaril, čo v skutočnosti nevadí, ale nevidela som veľkú snahu o reálnu akciu. (Okrem tej fialovej žiary, ktorú som vôbec nepochopila.) Ak by sme tému dvoch týždňov dali : Pokus o útek alebo len celkovo väzenie, text by som hodnotila ako veľmi dobrý. V podstate sa však žiadny útek nekonal. Iba samé vzlyky, kriky, nič... Dokonca podľa záveru usudzujem, že hrdina, ani nepochopil, že má utiecť!

Napriek tomu, tento príbeh, keď neprihliadam na naše požiadavky, sa mi páčil. Autorka má potenciál zo svojho talentu vyťažiť.

Moje tipy, rady:

Myslím si, že štvrtina textu by stačila na opisy pocitov hlavného hrdinu (vzhľadom na rozsah textu, v románe by to bolo OK) a viac sa mohlo venovať tomu, čo sa spomenulo v závere. V skratke spomenúť ako sen chlapca vystríhal, čo cítil a potom v druhej polke, ako sa mu to zopakovalo, ako vošiel otčim, čo sa mu zračilo v očiach (zvrhlá túžba), čo hovoril, ako zamkol izbu. Teda opis AKCIE (nie zvrhlostí) a dať čosi, že chlapec pochopil, že sa musí brániť - aby bol útek z väzenia naplnený aspoň duchovne. Teda chlapec si uvedomí, že musí ujsť, brániť sa, a že je to väzenie, od ktorého len on má kľúč. Keď nie teraz, že raz sa mu to podarí. Niečo v zmysle: Nech sa deje hocičo, sme pánmi svojho osudu.

Fialová žiara nedostala vysvetlenie - buď to vysvetliť alebo to vynechať.

V podstate text bol dobrý, len pri takýchto krátkych útvaroch si treba uvedomiť jednu vec: autor by v nich mal využiť všetko, aby jeho text bol napínavý a pútavý. Hoc to bolo krásne opísané, ak by mal text viac slov, možno by prišla aj akcia, ale v takomto prípade treba opisy redukovať a poskytnúť čosi, od čoho človek nedokáže odtrhnúť oči. Čosi viac ako "iba" opisy.

Opravený TEXT náhľad
STIAHNUŤ opravený pôvodný text

Kto sa chce zapojiť, má možnosť,
viac o tomto projekte nájdete po kliknutí na
ikonku:





 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vicky Vicky | Web | 25. srpna 2012 v 22:51 | Reagovat

krásný příběh! =) Má skvělou atmosféru!  
Obdivuju vás za to hodnocení. Samotnou by mě takové detaily třeba ani nenapadly. Jste pozorné ;) Moc se těším na další ohodnocení dílko =)

2 Jannie Jannie | Web | 26. srpna 2012 v 19:55 | Reagovat

Nějak nevím, co na to napsat :D Moc vám děkuju za kritiku, i když občas zabolela, ale to jistě kritika má. Jen chci říct na svoji obhajobu, že teď, když jsem si přečetla, čeho všeho jste si všimly, tak bych si nejradši nafackovala:D Ty vaše dvě otázky nějak nemám jak vysvětlit. Ta fialová záře nejsíš představovala možnost úniku ze sna. Ale sama to vysvětlit neumím. Jinak vám děkuji i za kladné stránky kritiky.

3 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 26. srpna 2012 v 21:56 | Reagovat

[2]: Ach, nechcela som spôsobiť nejakú bolesť, plne som sa venovala iba príbehu :). Veď píšeš naozaj dobre, takže myslím si, že bolesť nie je na mieste :). Mala by si sa tešiť a vyťažiť z toho, čo vieš a čo nevieš - no to sa dá iba napraviť alebo v tom zotrvať. Tento projekt má slúžiť presne na to, aby sme našli slabosti autorov.

4 Jannie Jannie | Web | 27. srpna 2012 v 20:59 | Reagovat

[3]: Právě proto jsem se zúčastnila, abych zjistila svoje slabiny a pak se je snažila zacelit :)) možná o tom nevíte, ale moc jste mi tím pomohli, protože doted mě všichni jenom chválili a já už potřebovala vědět i něco, v čem dělá chyby :)) ne :D ani to nebolelo, je to jen dobře že to vím .)):D

5 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 1. září 2012 v 14:11 | Reagovat

[4]: Jannie, ale ináč, keby že nekritizujem, je to  v pohode, kvôli tým kritikám sa to snažím brať maximálne pozorne a veľmi pekne opisuješ. Je to skvelé.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.