ZAS: Sherylin píše o fáze doplňovania

21. srpna 2012 v 16:35 | Sherylin Lee |  ZAS
Naše omyly nazývame skúsenosti, ale tentokrát je to inak.
Ponúkam vám skutočné skúsenosti alias
ako pokračovať v písaní (čo nasleduje po rozpísaní, level 2).






V minulom mojom návode ste si mohli prečítať, ako sa rozpisujem. Viacerí ste si to pomýli s tým, ako píšem = nevadí. Stáva sa a nemám za potrebu v komentároch vysvetľovať, že to nie je konečná. Toto, čo teraz opisujem je ďalší level ZA ROZPISOVANÍM SA.

Neviem či poznáte tie chvíle, keď dokáže písať, ale nie je to s ono a potom máte dni, keď píšete a píšete a darí sa vám vyjadriť to, čo vo vás drieme. Minule, keď som písala prvý návod, mala som polohluché obdobie, čo sa týka umeleckého písania. Vedela som písať, ale nemalo to silu, ten správny šmrnc, príchuť, literárny nádych, dušu...

Včera v noci (obvykle sa mi darí v noci) som písla úvod, ktorý si môžete prečítať nižšie, doplnila.

To je moja fáza číslo dva: dopĺňať, aby som lepšie vedela priblížiť pocity, okolie (i keď ja si veľmi na podrobné opisy okolia v Stávke nepotrpím, hlavne preto, že mňa okolie nezaujíma, je to môj štýl - každý máme svoj) ale to, čo dopĺňam musí tam jednoducho patriť. Sledujem jednu dejovú líniu, aby som nesplietala litánie, ktoré môj text nikde neposúvajú. To už nie sú vykecávačky (i keď svojím spôsobom sú, ale od veci vykecávačky nerobím, odkedy viem, že môj text to nikde neposúva, zbytočne zdržuje čitateľa a nič sa kvôli sprostým vykecávačkám nedeje), ale tie, ktoré už použijem, považujem za dôležité. Chcem, aby dej môjho príbehu napredoval, ale aby to malo aj také estetické literárne zafarbenie. Aby priblížilo môj svet postáv, ich konanie, myšlienky, prostredie. No na druhej strane, sa už nesnažím odbiehať od témy...

Dopĺňanie považujem za takú istú dôležitú fázu ako nepodstatné rozpisovanie, čo mi prsty naťukajú do klávesnice.

Pôvodný úvod (ani neviem koľkej kapitoly z Kamily) vyzerá takto (zaznamenala som hlavné myšlienky):


Pätnásť strán dejín dačoho nepodstatného som sa úspešne naučila. Už však ďalej nebudem trápiť svoj mozog. Zbytočne. Sedím v koženom kresle v otcovej pracovni. Rukou prechádzam jemne po opierke a myslím na to, že otec je už na ceste do Londýna. Pri pohľade na jeho pracovný stôl a počítač, ma napadne, žeby nebolo od veci sa pozrieť, či mi neprišli nejaké e-maily zo školy.

Pohnúc myškou zisťujem, že počítač vôbec nebol vypnutý. Zaznie tiché pradenie bedne vedľa stola a monitor sa rozsvieti. Otec, tak ako v poslednom čase stále, ho zabudol zapnutý. Netrpezlivo si prehrabnem vlasy, kým sa mi prehliadač rozbehne a potom automaticky naťukám pok. Google chrome, presne tak, ako som predpokladala, mi navrhne pokec.

Keby som mala aj inde e-mailovu adresu, nechodila by som na pochybnú stránku plnú rôznorodých indivíduí. Už ma jedna magisterka upozornila, že môj nik vyzerá ako spamovacia adresa, ale ešte som nemala čas na založenie niečoho lepšieho.

Nový úvod (ani neviem koľkej kapitoly z Kamily) zatiaľ vyzerá takto (nadviazala som na predchádzajúci text, len som sa nechala viac uniesť fantáziou, bez toho, aby som vybočila z témy, ktorú v danej kapitole chcem popísať - pozn.: táto kapitola nadväzuje na Adamovu kapitolu):


Ten chalan mi dáva zabrať. Ako si to predstavuje? Len tak sem nabehne a môj usporiadaný schizofrenický život je v háji.

Dobre Kamila, utišujem sa, prestaň na neho myslieť. Jednoducho vypni a nemysli. Nezaslúži si tvoju pozornosť, ani jedinú tvoju myšlienku.

No samozrejme, to sa ľahšie povie, ako spraví. Horko ťažko som do svojej hlavy natlačila pätnásť strán o dejinách svetovej literatúry. Už však ďalej nebudem trápiť svoj mozoček. Zbytočne, pretože do neho aj tak nič nedostanem!

Sedím v koženom kresle v otcovej pracovni. Rukou prechádzam jemne po opierke a myslím na to, že otec je už na ceste do Londýna. Vlastne snažím sa na to myslieť, pretože v jednom kuse ma čosi rozptyľuje. Čosi zvané udalosti dnešného dňa. Adam. Adam, ktorý sa stavil, že sa so mnou do týždňa vyspí.

Pri pohľade na pracovný stôl otca a jeho počítač, mi napadne, žeby nebolo od veci sa pozrieť, či mi neprišli nejaké e-maily zo školy. Pohnúc myškou zisťujem, že komp vôbec nebol vypnutý. Zaznie tiché pradenie bedne vedľa stola a monitor sa rozsvieti. Otec, tak ako v poslednom čase stále, ho zabudol zapnutý. Netrpezlivo si prehrabnem vlasy, kým sa mi prehliadač rozbehne a potom automaticky naťukám začiatok slova pokec. Iba pok, ale google chrom, presne tak, ako som predpokladala, mi navrhne požadovanú stránku.

Bolo by načase zriadiť si riadny e-mail s mojím cteným menom aj priezviskom, aby som nevyzerala ako spamerka. Ibaže mne pokecovský nick-mail celkom vyhovuje. Ostávam každopádne v utajení.

Po tom, čo sa prekliknem do miestnosti nášho mesta, pohľad mi zbežne prebehne po chlapoch, ktorí sú online. Neviem prečo, mám nutkavý pocit pozrieť sa, ako vyzerajú. Zrazu s myškou zastanem na Adamovej fotke.

Zhrnutie:

Po prvej fáze, keď píšem, čo mi slina prinesie na jazyk, aby som sa rozpísala, nasleduje fáza škrtania (to, čo s príbehom fakt nesúvisí, nie je podstatné a nudí to). Po tej fáze, nechám odležať (kysnúť) svoj text a keď ma kopne silná múza, opäť sa pustím do písania. Do skutočného písania.

Prečo považujem za dôležité písať aj v hluchých a polohluchých obdobiach, keď neviem písať tak, ako inokedy? Pretože myšlienky v mojej hlave sú. Zaraďujem ich medzi použiteľné myšlienky a bola by ich škoda, iba preto, že ich neviem podať tak, ako obvykle. Preto ich napíšem neesteticky, nezáživne a bez duchu, iba pre seba (neprofesionálne - to, že ich tu teraz uverejňujem je ďalšia vec). Keď nadíde časť zrelosti a keď ma múza obťažuje a ja sa ňou nechám obťažovať, opravím text na niečo lepšie, ako to, čo vzniklo prvýkrát (teda aspoň dúfam).

  1. Ako je to s vami? Dopĺňate už raz vyškrtaný text novým textom, ktorý sleduje tú istú myšlienku?
  2. Koľkokrát pracujete na tom istom texte? Len raz? Dvakrát? Alebo tiež nechávate kysnúť svoje dielo predtým než ho uverejníte?
  3. Máte nejaké tipy, ako napísať dielo na prvý pokus alebo v to neveríte?
  4. Čo si myslíte o tom, keď niekto uverejní to, čo mu slina prinesie na jazyk? Nedá sa to podľa vás urobiť ešte lepšie? Alebo najmúdrejšie je to nechať tak, pretože pôvodný text je predsa pôvodný text?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Liss Liss | Web | 21. srpna 2012 v 17:29 | Reagovat

Páni, obdivuju s jak profesionálním zápalem k tomu přistupuješ. Moje psaní většinou spočívá v tom, že píšu, když mám náladu. když se znovu pouštím do stejného díla (např stejné kapitoly), přečtu si to, co jsem napsala minule a sem tam něco opravím, ale většinou nechávám text takový, jaký je. Nevím, čím to je.
Co se týče napsání díla na "první pokus", s tím mám celkem zkušenosti, hlavně když spěchám nebo píšu něco krátkého.
Sama rozhodně často zveřejňuji to, co mi slina přinese na jazyk, jak jsi psala. jde o to, že vždycky se něco najde. vždycky je možnost to udělat líp. Jenže to bych nezveřejnila nic, kdybych pořád něco upravovala.
je mi líto, že tvoji pomoc asi nezužitkuju, ale tohle je na mě moc pečlivé. Já jsem líná na to se k něčemu stavět takhle zodpovědně. :D

2 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 21. srpna 2012 v 18:21 | Reagovat

[1]: Kedysi som aj ja len tak písala :). Veľmi som neuvažovala, že čo napíšem, ale v budúcnosti by som fakt chcela písať, tak sa snažím k tomu zmeniť svoj prístup. Vekom prichádza aj rozum a aj zodpovednosť (ja večne nezodpovedná osoba kážem o zodpovednosti :D). Aj ja mám nejaké tie veci, ktoré som uverejnila na prvú šupu :) - veľmi s nimi spokojná nie som, ale tak aj to treba. Tieto články iba napíšem a uverejňujem, ale príbehy, to je iná káva :).

3 Liss Liss | Web | 21. srpna 2012 v 19:37 | Reagovat

[2]: Aha. No, já se obávám, že stejně jako naši skončím na medicíně, takže jediné, co budu psát budou odborné články. Ale je možný, že až budu starší, tak to taky budu brát zodpovědněji.

4 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 21. srpna 2012 v 21:12 | Reagovat

[3]: Ak sa obávaš, tak asi na medine nechceš skončiť, že? :)

5 Vera Vera | Web | 21. srpna 2012 v 21:35 | Reagovat

1) Ano i ne. To se různí. Já se celou myšlenku snažím obyčejně shrnout co nejvíc do podrona, aby si čtenář mohl dobře vybaic okolnosti. Takže po sobě některé pasáže čtu třeba i vícktrát, abych něco doplnila, něco upravila a podobně :)
2)Jak už jsem řekla, někdy si po sobě něco přečtu, zvláště ty problémové pasáže, s nimiž si nejsem moc jistá. Jinak to rovnou hodím na blog.
pokud píši třeba povídku do soutěže, tak ji čtu klidně i 5x :D
3) nevěřím. nic není dokonalé. vždycky se dá minimálně jedno slovo přidat :)
já jsem se teď vrátila k povídce, kterou jsem nepsala asi půl roku a do jedné pasáže jsem dopsala asi 1,5 A4 :)
A je to i s věkem. Určitě pokud jsete po sobě četli něco z dřívějška, co vám předtím připadalo DOBRÉ, tak dnes máte zase vyšší úroveŇ psaní :)
4) já to tak sama dělám a nelíbí se mi to. vždycky je lepší si to přečíst, protože když někdo píš edejme tomu 3 hodiny v kuse, tak si už nevzpomíná, co napsal do první věty apod...

PS: zítra ti pošlu článek do ZAS (nebude to asi rada, spíš takový pohled. no uvidíš sama :)
A ještě tu povídku do druhého projektu.

6 Pealia Pealia | Web | 21. srpna 2012 v 22:02 | Reagovat

ďakujem :D

Já jinak píšu na blog a jinak do notesu :D

Ale společné je to, že když mě napadne téma, tak rovnou píšu a příběh vytvářím při psaní. Na blogu si to po sobě několikrát přečtu, abych s tím byla spokojená. V notesu hraje velkou roli to, jestli píšu česky, nebo anglicky. A často to potom nechávám otevřené. Po čase opravuji, přepisuji a připisuji, což na blogu běžně nedělám.

7 Lucerna Lucerna | Web | 21. srpna 2012 v 23:53 | Reagovat

Ja vedsinu neupravujem. Podla mna, ale ako aj u basne, treba to nechat vyzriet a dodatovne doladit.
Teda ak si neni clovek isty, ze nie je co :). Vsetko sa da prilisnou snahou o dokonalost nakoniec pokazit :))

8 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 22. srpna 2012 v 10:27 | Reagovat

-ja upravujem iba keď ma napadne niečo iné dopredu (a je to lepšie) tak to musim upraviť aby mi to tam viac sedelo
-keď mam kapitoli napisane dopredu (tak týždeň, dva) tak si ju prečítam aj päť krát kým sa rozhodnem zverejníť ju...a skoro vždy tam urobím nejakú upravu
-na prvý krát sa da podla mna napisat akurat ta hlavna myšlienka
-mne sa to este nestalo tak neviem...ale asi by som si to najprv napisala a chvilu nechala preležať v hlave a potom si to znovu prečítať :)
PS:dakujem za pochvalu...písanie je moje veľké hobby :)

9 Liss Liss | Web | 22. srpna 2012 v 11:24 | Reagovat

[4]: to je právě to, co nevím. :DDD

10 Lill Lill | 22. srpna 2012 v 11:48 | Reagovat

prepáč ja len jednu vec- neber ju fakt zlom ale radím ti premeniť si to a to vetu : Len tak sem nabehne a môj usporiadaný schizofrenický život je v háji.- neviem či to bolo myslené ironicky, ale schizofrénia je ťažká porucha kedy človek má celí život rozhádzaný. je to čistý opak slova usporiadaný. ak je to myslené ironicky nehodí sa mi to tam ani tak lebo nič iné tam ironicky písané nebolo, iba toto :) neber v zlom ale to slovo fakt mi až do očí udrelo. to fakt nie :)

11 Tokiohotel-svk: Popcorn Tokiohotel-svk: Popcorn | Web | 22. srpna 2012 v 17:11 | Reagovat

Ja som len trocha nepochopila, ako si písala že nudné veci, ktoré neposúvajú ďalej čitateľa v deji vynecháš. samozrejme, nečítala som celé dielo, možno to tam je spomenuté, ale ja nechápem čo to  má s dejom, že má mail na pokeci a nie inde. ono mne by to bolo fuk, v podstate treba aj časti, ktoré sú len ,,oddychovky". len mi nejde do hlavy to, že na jednej strane to nechceš písať a na druhej strane to tam máš. možno ja som to zle pochopila. tak ak áno mi to prosím ťa objasni lebo nejak sa strácam :D

12 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 22. srpna 2012 v 17:54 | Reagovat

[5]: Jej, dobre, tešíme sa :). Určite to uverejníme.

[6]: Ja by som po anglicky nenapísala ani slovo. Odkedy píšeš po anglicky? :) Jazyk si sa učila len v škole? :)

[7]: Áno, určite. Prílišnou áno, ale niekedy je lepšie si prejsť to, čo človek napíše. Ale aj to len od toho závisí, či chce vyťažiť z toho čosi viac alebo nie... Ak nie, tak to môže pokladať za zbytočné.

[8]: Niekedy sa Ti nezdá, že čím viac to čítaš, tým horšie Ti to pripadá? Mne totiž moja tvorba mi presne taká príde :). Týždeň, dva, dobrá si :). Síce mne to niekedy leží aj mesiac. Nemáš nutkanie to uverejniť hneď?

[9]: Časom všetko dozreje.

[10]: Áno, ja viem, že schizofrénia je ťažká choroba a tvoju radu neberiem v zlom. Ono to ani nie je tak myslené, ako to znie, ale to by si asi pochopila, keby si čítala predchádzajúce kapitoly (ktoré teraz nikde nedávam okrem MT-čka). Totiž Kamila žije rozdvojeným životom :). Hrá na dve strany :). V škole je sivá myš, ktorá sa snaží ostať nenápadná a pred ocom je to, kým ju poznal v minulosti, krásna topmodelka (nechce mu priťažiť svojím rozdvojeným správaním). Možno to aj tak vyhodím, aby sa nad tým nikto nepozastavoval, ale to slovo vypovedá o tom, ako žije: rozdvojene.

[11]: Prečo by Kamila išla na pokec, keď vlastne pokecom opovrhuje (táto kapitola nie je dokončená, má aj pokračovanie, ale nedávala som to celé sem)? Potrebovala som adekvátny dôvod a toto isté sa mi stalo na výške. Mala som pokecovský mail (iba pokecovský), ale moja profesorka mi odporučila, aby som si ho zmenila. Kamile v novej kapitole, to nik neodporučil. A keďže som ju potrebovala dostať na pokec (kde je Adam), tak ma nič lepšie nenapadlo, ako odôvodniť to e-mailom. Keď opovrhuje pokecom, prečo by tam šla?

Nepovedala som, že nechcem písať oddychovky, iba som povedala, aby to malo do činenia s textom a priblížilo ten text, ale keď niekedy niektoré veci čítaš (čo určite) zistíš, že autor len tak pláca. Ani postavu Ti to nepriblíži, ani jej konanie, ani okolie. Autor píše akoby len kvôli tomu, aby jeho kapitola mala viac strán...

Lepšie to neviem už vysvetliť :).

13 vrania vrania | E-mail | Web | 22. srpna 2012 v 21:23 | Reagovat

No, myslím, že si dávaš s písaním viac roboty ako ja =D A je to vidieť. No, ja síce tiež veľakrát prepisujem, vymazávam, dopĺňam, inak vyjadrím... A nikdy nie som spokojná =D Ale to už k tomu (a ku mne) patrí.

Čo sa týka tých smajlíkov, kedesi som ich niekde videla a teraz som si na ne spomenula. Strašne som ich chela a trvalo mi hádam hodiny, kým som ich cez blog.cz vypátrala (lebo cez google sa mi nedarilo).
hej, obaja havovia sú moji =) A to o labutiach, myslím, že som to aj vedela, ale uložilo sa to kdesi d zaprášenej zásuvky, ktorá sa akosi zriedka otvára =D

14 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 22. srpna 2012 v 23:34 | Reagovat

[13]: Neprezradíš mi tajomstvo výroby tých smilekov (kde ich nájdem? :D).

Ach, krásni sú! A dobre spolu vychádzajú? Aj ja by som chcela nejakého hava :).

No a čo sa týka prepisovania, radšej už nič nenapíšem, možno do najbližšieho článku :D.

15 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 22. srpna 2012 v 23:58 | Reagovat

[11]: Ešte ma napadlo, že sa kľudne pýtaj, to je len dobré, pretože neviem niekedy, ktoré moje vysvetlenia vyvolajú otázky a takto aspoň môžem zodpovedať aj na to, čo by ma v živote nenapadlo. Občas sa mylne domnievam, že mi ľudia čítajú myšlienky a že niektoré veci vysvetľovať nemusím. Ono by to asi aj vysvetlené bolo, keby som pridala celú kapitolu, ale nechcem v týchto článkoch uverejňovať svoju tvorbu, len sa mi lepšie pracuje s príkladmi. Som rada, že si sa spýtala.

16 Tokiohotel-svk: Popcorn Tokiohotel-svk: Popcorn | Web | 24. srpna 2012 v 16:10 | Reagovat

[15]: ja sa rada spýtam lebo potom nič nechápem a nedáva mi to zmysel. v tomto je  nevýhoda, že ťa nemôžem pochopiť, keďže dielo nie je nikde uverejnené a ja si nemôžem prečítať v podstate pointu. asi by si mala dávať príklady niečoho, čo si už písala, aby som to potom aj chápala. lebo práve trz mi ten pokec mail nedával najmenší zmysel. alebo aspoň upozorniť, prečo to tak je :)

17 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 24. srpna 2012 v 17:28 | Reagovat

[16]: Ešte stále nechápeš ten pokec? :) Táto kapitola ešte nie je uverejnená, ale dielo je uverejnené, len nie na tomto blogu, ale na MT :). Ak si prejdeš menu, tak nájdeš Sherylin MT- a tam by to malo byť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.