ZAS: Sherylin radí, ako sa dostať do písania

17. srpna 2012 v 17:17 | Sherylin Lee |  ZAS
Neviem ako vám, ale mne ako amatérskej spisovateľke niekedy trvá, kým sa dostanem do písania. Takže tu môžete prejsť presne tým, čím zvyknem prechádzať ja. Mojím postupom pri písaní.






Mám určitý nápad v hlave (ukážka je práve z rozpísanej Stávky, nová prepracovaná kapitola, časť Kamila) a začnem iba písať, aby som písala a dostala sa do tranzu písania:

Pätnásť strán dejín dačoho som sa úspešne naučila. Na názvy predmetov sa obvykle nepamätám. No keď sa ma niekto pýta, čo študujem, odpovedám, že budem mať titul magister. S diplomom (ak nejaký vôbec bude) viem, čo môžem robiť. V tvrdej slovenskej realite vytrieť riť a vztýčiť hlavu, keď budem kráčať na úrad práce. Vlastne, kecám. Toto by môj otec nikdy nedovolil. Keď on zistí, aká je moja situácia zúfalá, tak mi nejaké pracovné miesto zabezpečí. Ale pravdupovediac, chcem sa niekde dostať

To, čo teraz vidíte preškrtnuté sú iba kecy, ktoré nepomáhajú napredovaniu príbehu. No kým som odbehla do kuchyne pre broskyne, aby som mala čo prežúvať, v hlave mi vznikol nápad. Vyškrtnúť a písať k veci!

Mám právo na prestávku a potom už pôjdem spať.

Je to ťažkopádne. Už koneče viem, čo chcem povedať. Rozmýšľam, či ponechať prvú vetu. Naposledy, keď som Kamilu písala, tak sa ocitla sama s Adamom pred domom, mierne ju vytočil a išla do domu. V predchádzajúcich kapitolách Kamila spomínala, že chce ísť večer behať a potom sa učiť. Teraz sa pýtam:
Je dôležité, že chcela ísť behať?
Nie, nie je.
A že sa chcela učiť?
Tiež nie je.

Takže ako písať ďalej?

Jednoducho nudné pasáže preskočím. Nebudem hovoriť o tom, čo všetko mala na pláne a čo už urobila. To čo už urobila iba spomeniem (max. v dvoch vetách) a idem na ďalšiu kľúčovú situáciu, ktorá čitateľa udrží v stave bdenia.

Ako to vyzerá teraz?

Pätnásť strán dejín dačoho nepodstatného (výpovedná hodnota tejto vety: Kamila nepovažuje štúdium za dôležité, nie je potrebné to ďalej nikde pitvať) som sa úspešne naučila. Už však ďalej nebudem trápiť svoj mozog. Zbytočne. Sedím v koženom kresle (predstavujem miesto, aby čitateľ vedel, kde moja postava je a čo robí) otca v jeho pracovni. Rukou prechádzam jemne po opierke (budem musieť nájsť lepší názov) a myslím na to, že už je na ceste do Londýna. Pri pohľade na jeho pracovný stôl a ozrutný počítač, ma napadne, žeby nebolo od veci sa pozrieť, či mi neprišli nejaké e-maily zo školy. (opisujem, čo inšpiruje Kamilu k takémuto konaniu, nemusela som to sem dať, ale idem na to postupne, pretože pre každú kapitolu mám vyhradenú stranu a pol, po ktorej sa jej postava vystrieda s Adamovou, táto kapitola - ako aj tie ostatné je dosť podstatná).
Pohnúc myškou zisťujem, že počítač vôbec nebol vypnutý. Zaznie tiché pradenie bedne vedľa stola a monitor sa rozsvieti. Otec, tak ako v poslednom čase stále, ho zabudol zapnutý. (Situácia je priblížená, môžem písať to o čom táto kapitola má byť). Netrpezlivo si prehrabnem vlasy, kým sa mi prehliadač rozbehne a potom automaticky naťukám pok... Google chrome, presne tak, ako som predpokladala, mi navrhne pokec.
Keby som mala inde e-mailovu adresu, ani by som tam nechodila. Už ma jedna magisterka upozornila, že môj nik vyzerá ako spamovací mail, ale ešte som si nestihla založiť nič normálne.
Zrazu ma zaujme, že kto je práve online. Kliknem na svoje mesto a moje oči podvedome vyhľadajú Adamovu fotku. Dúfala, som, že tu nebude...

(Nejako takto sa rozpisujem. Samozrejme, na tejto kapitole ešte mám čo opravovať a dokončovať. Vôbec ju nebudem uverejňovať hneď, ale ešte ju nechám dva, tri dni odstáť. Niečo povyškrtám, niečo doplním, ale toto je môj spôsob písania).

Súčasná verzia znie takto:

Pätnásť strán dejín dačoho nepodstatného som sa úspešne naučila. Už však ďalej nebudem trápiť svoj mozog. Zbytočne. Sedím v koženom kresle v otcovej pracovni. Rukou prechádzam jemne po opierke a myslím na to, že otec je už na ceste do Londýna. Pri pohľade na jeho pracovný stôl a počítač, ma napadne, žeby nebolo od veci sa pozrieť, či mi neprišli nejaké e-maily zo školy.

Pohnúc myškou zisťujem, že počítač vôbec nebol vypnutý. Zaznie tiché pradenie bedne vedľa stola a monitor sa rozsvieti. Otec, tak ako v poslednom čase stále, ho zabudol zapnutý. Netrpezlivo si prehrabnem vlasy, kým sa mi prehliadač rozbehne a potom automaticky naťukám pok. Google chrome, presne tak, ako som predpokladala, mi navrhne pokec.

Keby som mala aj inde e-mailovu adresu, nechodila by som na pochybnú stránku plnú rôznorodých indivíduí. Už ma jedna magisterka upozornila, že môj nik vyzerá ako spamovacia adresa, ale ešte som nemala čas na založenie niečoho lepšieho.

Ale nezabúdajte, ešte to stále nie je končená verzia!
Rada na záver: Nikdy to nie je dosť dobré, ani vo chvíli, keď to uverejníte.
Vždy to môže byť lepšie (ale aj horšie).
Musíte vedieť, kedy nastal čas, aby ste už v opravách nepokračovali.

Otázky pre vás:
1.Pomohol vám môj postup?
2.Čo by ste mi odporúčali na ňom vylepšiť?
3.Bolo to pre vás dostatočne zrozumiteľne a atraktívne podané?
4.Máte návrh ako vylepšiť rady?
5.A najdôležitejšia otázka: Zvyknete sa aj vy takto rozpisovať alebo píšete len to, čo si myslíte, že môže byť atraktívne pre čitateľov?

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vrania vrania | E-mail | Web | 17. srpna 2012 v 19:52 | Reagovat

1. Či mi pomohol posúdim po tom, ako sa nad ním budem celú noc zamýšlať =D Ale asi hej.
2. Vylepšiť? Netuším, môj spôsob je stokrát horší.
3. Stručne. Áno.
4. Stručne. Nie.
5. Nuž, ťažko povedať. U mňa to je asi takto: Vezmem zošit (alebo otvorím dokument), pri niečom rozpísanom si prečítam aspoň poslednú stranu a podľa situácie buď čumím na to aj pol hodinu alebo v záchvate tvorivosti píšem jak stroj. V poslednom čase po sebe viacej čítam, takže kde-tu niečo vymažem/ doplním. Nuž a potom na to zabudnem, a keď si tak o rok/ dva/ tri spomeniem, zhrozím sa a začnem prepisovať snažiac sa zachovať dej, čo je však pre mňa často dosť ťažké =D K uverejneniu sa toho už moc nedostane...
Ale asi som písala o inm, než si sa pýtala =D Hm, nie nepíšem si to, ale ticho nad tým premýšlam, či je to zaujímavé. A to bude asi dôvod, prečo sa tam veľa nudných vecí aj tak dostane! =)

2 Vera Vera | Web | 18. srpna 2012 v 1:00 | Reagovat

1) docela jo :) u nudných pasáží většinou usínám a nejednou mě odrdili od čtení knížek...
2)já myslím, že je ok :D
3)Jo a navíc se mi líbilo, že to bylo podané na konkrétním přákladě!
4)snad aby se do nich zapojilo co nejvíc lidí.
5) no :) já jsem shopná rozepsat se o úplných hovadinách, takže se mi děj táhne víc, než spojení šneka a želvy.
Ale taky si nemylím, že píšu zase úplně o ničem, když je to opravu nuda, tak se to snažím shrmout do pár vět

3 Hotaru Hotaru | Web | 18. srpna 2012 v 9:29 | Reagovat

Keď niečo píšem, hoci aj len článok, nezvyknem ho zverejniť hneď lebo často mi napadne nová myšlienka, spôsob ako niečo vyjadriť lepšie... Ale rozhodne nepitvám nič takýmto spôsobom, zdá sa mi to také zbytočne nasilu, že toto a toto a toto musím zoškrtať, za všetkým hľadať logické vysvetlenie a pointu...Myslím, že moji čitatelia sú inteligentní ľudia a zvládajú čítať medzi riadkami a nezamýšľajú sa nad úplne každým detailom, nad ktorým to nie je nutné. :)

4 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 18. srpna 2012 v 12:56 | Reagovat

[3]: Myslím si, že sme si neporozumeli :). Ja to takto nepitvám, ale to sú moje myšlienky, keď píšem a chcela som ukázať svoj spôsob premýšľania a hodnotenia svojho diela (toho, ako píšem :D).

[2]: Ja niekedy za najhoršie považujem tie pasáže, ktoré pre samotný príbeh nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, dokonca čitateľovi ani nič nepribližujú, len sa autor v nich vykecáva, aby jeho "kniha" mala čo najviac strán.

[1]: Zvykneš ešte písať do zošita? :) Ja odkedy mám vlastný PC sa k tomuto spôsobu málokedy vraciam. Asi by som mala, bolo v tom čosi tradičné, čosi krásne :).

5 vrania vrania | E-mail | Web | 18. srpna 2012 v 13:20 | Reagovat

[4]: Do zošita už píšem iba jeden príbeh, ktorý číta zopár kamarátok (kvôli nim aj aspoň slimačím tempom napreduje). Inak ho prepisujem do PC a popri tom ho i trošičku mením, a tak sa čudujem, že z toho ešte nie sú pomýlené. =D

6 Tins Tins | E-mail | 18. srpna 2012 v 13:45 | Reagovat

1. Celkom hej, ale ja píšem veľmi podobne :)
2. Netuším
3. Tie príklady boli super
4. Nič ma nenapadá
5. Predtým, než to pokladám za hotové je to niekoľkokrát dlhšie... A Potom tiež škrtám a prepisujem a prepísané škrtám alebo vraciam do pôvodnej podoby, len mám problém sa pri mojich šípkach  hviezdičkach a (ne)prečiarknutých vetách v príbehu vyznať:D  Písnie by mohol byť nekonečný proces, minimálne pre mňa :D

7 Tokiohotel-svk: Popcorn Tokiohotel-svk: Popcorn | Web | 18. srpna 2012 v 19:05 | Reagovat

hm neviem podľa mňa v príbehu treba aj také obyčajné situácie bez zmyslu alebo bez poriadnej akcie a zápletky, aby si čitateľ aj oddýchol. mám rada keď viem ako vyzerá prostredie ale to zas stručnejšie opísané (pokrčené periny, fialový, modrý a zelený vankúš ma tiež netrápia :D)

a jediné čo dodám že keď som si prečítala tú ,,konečnú" verziu u teba, tak mi to prišlo jak zrýchlené celé.. osobne nemám rada veľmi rýchly dej a čítanie čohosi, čo je písané v prvej osobe. neviem sa do postavy tak vžiť a sama tak nepíšem, lebo neopíšem všetko, čo chcem..(nedajú sa opísať pocity druhých postáv a tak.)

8 cassiopea-black cassiopea-black | Web | 18. srpna 2012 v 19:08 | Reagovat

1.určitě mi pomohl, myslím, že jsem díky němu přišla na pár důvodů, proč mi nejdou psát kapitolovky, já nad tim prostě takhle do detailů nepřemýšlim
2.těžko ti můžu radit, když můj postup je takovej nijakej xD hlavně, že ti ten tvůj vyhovuje :)
3.ano, pochopila jsem to bez obtíží, takže bylo
4.ne
5.no, popravdě, u mě je to tak, že dostanu nápad a píšu... u delších jednorázovek, nebo když mam výjimečně promyšlenej nápad, si napíšu stručně děj a pak píšu, škrtám, upravuju... ale nemám to tak promyšlený jako ty a taky, já tak nějak nepíšu podle toho, co by se líbilo čtenářům, prostě napíšu, co mě napadne, a buď se jim to bude líbit nebo ne (tím nechci říct, že mě jejich názor nezajímá nebo že se jim nechci přizpůsobit... když třeba je v povídce něco nejasnýho nebo divnýho a kamarádky mi řeknou, že tak a tak by to bylo lepší, upravim to, ale nikdy bych nepřepisovala třeba celou povídku jen proto, že by se to mohlo někomu nelíbit...)

9 Hotaru Hotaru | Web | 18. srpna 2012 v 19:14 | Reagovat

[4]: Ufff aj kebyže mám takto v mysli analyzovať každú jednu vetu, asi by som sa hodila o posteľ :D Ako prečítam si spätne čo napíšem, občas mi niečo nesedí, nahradím to niečím čím to lepšie vyjadruje ale predsalen...kebyže si mi nehovorila čo študuješ, poviem, že nejaký mat - fyz, na mňa to uvažovanie pôsobí tak neviem...príliš logicky, že za všetkým hľadáš logiku alebo...neviem no :D

10 Lill Lill | 18. srpna 2012 v 19:23 | Reagovat

podľa môjho názoru dielo by malo byť logické, na druhej strane nesmie byť silené. niektoré veci keĎ človek píše tak to z neho proste ide. súhlasím s
[9]: . podľa mňa si treba veci premyslieť dopredu čo ako chceme dať a potom by to malo ísť. zamýšľať sa nad detailami typu jediné jedno slovo (ako niekedy keĎ je moc odveci tak to vie vyrušiť ale ak je len nejak spomenuté a nemá hlbší zmysel a neruší tak neni dôvod sa tým silene zaoberať).
tiež záleží čo človek píše a čo chce dosiahnuť. ak je nejaké dielo nereálne a pchajú sa tam reálne veci tak je to odveci. napr. ak píšem o sne ktorý nedáva zmysel je to v pohode lebo sny nie vždy zmysel dávajú. ja nemám rada diela keď sú príliš niektoré veci jednoznačné a človek nemôže zapojiť svoju fantáziu a nemôže nad tým popremýšľať. je to asi aj vec vkusu ale tvrdá realita bez štipku dovolenia aby si čitateľ predstavil svoju vec je moc. to som vo svojích poviedkach postrehla ktoré sú viac abstraktné. ja som tam napísala čo som chcela čo sa mi páčilo a tak, a mne to dávalo iný význam ako inému. dajú sa v tom aj iné veci náisť. a v tom je to super. že každý si vie predstaviť svoje a vie zapojiť fantáziu. ak je to len obyčajná realita kde nemôžeš sa nejak realizovať (ak chceš napísať umelecký opis stola nedáš tam jeho presné veľkostné rozmery, ani % podiel dreva a drevotriesky alebo čo to nikoho nezaujíma jeden si predstaví stôl taký druhý onaký a vôbec mi to neprekáža) tak je to oničom.

11 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 18. srpna 2012 v 21:30 | Reagovat

[5]: Presne tak som to robila spočiatku aj ja :D. A čítali sme príbeh zo zošita :)

[6]: No ja tiež škrtám, lebo zbytočne iba kecať nepokladám za najlepší nápad.

[7]: Nechystám to na šestostranový román. Ešte som len na začiatku príbehu a už to má okolo tridsaťstrán. A ináč ani to, čo si tu nevidela, nie je konečná podoba. Ale o tom budem písať najbližšie, ako sa to dostalo do konečnej podoby. To je fáza dopĺňania detailov.

[8]: Ja sa tiež snažím nepísať podľa toho, čo sa páči iným, ale chcem to podať tak, aby čitatelia porozumeli tomu, čo som napísala aj bez zbytočnej rozpisovačky :). Je to iba môj spôsob a nehovorím, že musí každému vyhovieť :). Niekomu sadne, niekomu nie :).

[9]: Ja som to tiež kedysi neanalyzovala - až do chvíle, keď som schytala kritiku ako hrom a uvedomila som, aké nezmysli píšem. Keďže to myslím vážne, snažím sa dostať do bodu, keď moje vety nebudú iba plácať :). To však neznamená, že sa nemôžem rozpísať. No to potom ukážem na inom príbehu.

[10]: Môžem iba súhlasiť. Napr. ako to teraz vnímam ja, viacerí ste si moje rozpísanie zle vysvetlili. Tu som hovorila, že niekedy, keď nemám vlastne presne premyslené, o čom idem písať, tak píšem nezmysli, aby som sa naladila :D...

12 Hotaru Hotaru | Web | 18. srpna 2012 v 21:53 | Reagovat

[11]: Ja píšem hlavne články, poviedky som neschopná dokončiť, články mi vyhovujú viac, napíšem občas síce taký o toaleťákovej dĺžke ale snažím sa, aby mi myšlienka neušla a vystihla som ju ^_^ A články mi zatiaľ nikto neskritizoval ale možno aj to časom dojde, ak ma to posunie dopredu, brániť sa rozhodne nebudem ale dnes už konštruktívne skritizuje málokto.

13 vrania vrania | E-mail | Web | 18. srpna 2012 v 22:36 | Reagovat

[11]: Hej, hej =D Keby som to svoje niekdajšie písmo dokázala rozlúštiť, tak s pokojným svedomím prehlásim, že je to pre mňa pohodlnejšie =D Len mi je ľúto toľkého papiera =)

14 Teryii Teryii | Web | 19. srpna 2012 v 14:32 | Reagovat

Pekne si napísala ten článok :) Príklady, vysvetlenie, ukážky :) Dobre spracované ;)
U mňa je to tak všelijako :) Niekedy sa snažím písať rozumne a postupne, no niekedy sa jednoducho rozbehnem a neviem prestať.. V tom návale chuti do písania nerozmýšľam nad niektorými časťami, dávam priveľa priamej reči, žiadne opisy.. Je to také kostrbaté, no neskôr, keď to po sebe čítam, ani nemám čo opravovať :) Aj Dan sa niekedy čuduje, ako môžem tak rýchlo písať, že vraj on rozmýšľa nad jednou vetou aj 5 minút :D No zo mňa to ide ako zo stroja.. a najlepšie na tom je, že to potom ani veľmi nemením :) Možno kvôli tomu je to také čudné :D Každý má svoj štýl a jednoducho..každý je iný :) No niečo nás všetkých spája :) Cit k písaniu, k fantázii, k svojim dielam :) Milujem písanie a je to neodlučiteľná časť môjho života :) Určite sa ho nevzdám :) To viem už teraz.. :)

15 Lill Lill | 19. srpna 2012 v 15:53 | Reagovat

[12]:ja som najväčší fanúšik tvojich článkov :D a to úprimne :D

16 Kessi Kessi | Web | 19. srpna 2012 v 21:48 | Reagovat

Já vždycky píšu sto povídek a dostanu se nejvíc k druhému dílu :D musím se k tomu dokopat.

17 Marienka Marienka | Web | 20. srpna 2012 v 22:05 | Reagovat

Moje myšlienkové pochody sú podobné. Vždy si vopred rozmyslím, ako to má skončiť a k tomu sa postupne dopracovávam. Keď začnem príliš veľkú okľuku alebo odbočenie, tiež to zvyčajne škrtám. Áno text musí mať určitú dynamiku, ale ja by som ho až tak nezredukovala. Pôsobí to tak príliš hekticky a narýchlo. Podľa mňa vyznie zaujímavejšie, keď je najprv všetko pomalšie a kľudnejšie a v nejakej napätejšej situácii sa to zrýchli. Pretože takto aj tou pokojnou časťou čitateľ len tak preletí.

Je fajn, keď viem ako píšu druhí :-)

Tá posledná veta nad otázkami je super. Vedieť prestať opravovať je jedna z najdôležitejších vecí :-)

18 Hotaru Hotaru | Web | 21. srpna 2012 v 12:01 | Reagovat

[15]: Well, thank you! ^^

19 Tokiohotel-svk: Popcorn Tokiohotel-svk: Popcorn | Web | 21. srpna 2012 v 15:36 | Reagovat

[15]: no my dve sa môžeme rovnať lebo aj ja milujem jej články!! :D
Hotaru je pre mňa víťaz v článkoch a ty, Lill, si pre mňa víťaz v poviedkach, ste pre mňa bezkonkurenčné!!!

20 Vendy Vendy | Web | 21. srpna 2012 v 20:27 | Reagovat

"Je dôležité, že chcela ísť behať?
Nie, nie je.
A že sa chcela učiť?
Tiež nie je."
Možná by bylo důležité, že chtěla jít běhat, pokud by se při tom běhu něco stalo. Něco nečekaného, samozřejmě, něco, čeho by pak litovala a litovala by třeba nápadu, že chtěla jít běhat...
Ale to mě jen tak napadlo, jak jsem to četla, ve svém článku jsi to určitě myslela jinak, jako že to je nepodstatné pro další děj, jestli se nepletu...

21 Vendy Vendy | Web | 21. srpna 2012 v 20:38 | Reagovat

Myslím, že jsi to podala srozumitelně a jasně, i s návodem, jak postupovat, aby to bylo atraktivní a děj aby měl spád.
Zkrátka, aby dílko nenudilo.
Sice povídky nepíšu, ale když klapu na blog, tak se mi stane (i v komentářích, nejen ve článku), že používám zbytečně moc slov. Jsou sice vhodná, ale věta se stává nepřehlednou a hlavně - únavnou.
Takže zkracuji a přepisuji. Někdy se zadaří, někdy ne.
Dobrá poznámka o tom, že by měl člověk poznat, kdy přestat opravovat a pustit dílko dál.

22 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 21. srpna 2012 v 21:04 | Reagovat

[20]: Presne tak, ako si napísala som to myslela. Nič by sa počas tých "akcií" nestalo, takže by som to tam zbytočne opisovala :)

[21]: Je to iba môj spôsob, nie každému sa to musí pozdávať a táto verzia je už upravená, ak si prečítaš článok, ktorý som dnes pridala, tak zistíš, že daná verzia sa zmenila (to je už fáza číslo dva :D).

23 Mniška Mniška | Web | 24. srpna 2012 v 11:14 | Reagovat

Tohle byl fakticky zajímavý článek. A poslední věta "Musíte vedieť, kedy nastal čas, aby ste už v opravách nepokračovali." je pro mě odstrašující, protože já bych neustále pořád něco opravovala.
Ale líbí se mi tento článek. Je na něm hodně vidět, že člověk má občas tendenci psát nepodstatné informace. A to myslím, že je i můj problém. Jsem ale trochu tvrdohlavá, tak snad se dostatečně poučím. To také souvisí s Tvou otázkou č. 5. Nevím, jestli si zvyknu na něco nového. Můj problém je a vždycky byl, s rozsahem. Vždycky je vše delší, než jak by to mělo být. A zvyk je železná košile. Takže si netroufnu odpovědět přímo.
Co se týče nějakého vylepšování, já osobně bych asi nic nedodávala, mně sečlánek líbil sevším všudy, byl pro mě srozumitelný a nic mi v něm nechybělo.

24 Robina Robina | Web | 23. září 2012 v 11:32 | Reagovat

1) V budúcnosti by mi to mohlo poslúžiť ako zaujímavá inšpirácia, no nemyslím si, že to niekedy naozaj do bodky aktívne využijem. Z každej rady si obyčajne niečo zoberiem a potom si to aj tak spravím podľa seba.
2) No postupe? No je dosť zdĺhaví ale v celku v poriadku. Ja väčšinou nechcem veľmi kritizovať iný systém keď ho nemám odskúšaný (ou kej stále ma štvalo, že sa tam v globále nič nedeje)
3) Atraktívne a v celku zrozumiteľné to bolo, aj keď na mňa osobne to nejaký valný dojem neurobilo. Ako celok to určite pomôže aj keď si nemyslím, že práve mne.
4) Práve, že zatiaľ žiadny konkrétny (a logický) nemám. Musela by som si to prečítať viackrát a objektívne posúdiť.
5) Vždy píšem iba to čo si myslím. A čo sa páči mne. Na záujmy čitateľa kašľem a to na celej čiare. A potom ma o to viac poteší kladná reakcia! xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.