Projekt kritika: Sám a zmätený

8. října 2012 v 21:37 | Beatrix a Sherylin Lee |  Projekt kritika
Opäť raz uplynuli dva týždne (aj viac :)) a nastal čas na zverejnenie hodnotení.
Dnes vám prinášame prvú poviedku - Sám a zmätený - od Shaxe.







SÁM

Tik, tak, tik, tak.
Tie otravné hodiny, už celé dni som ich musel počúvať. Či to boli týždne, alebo mesiace, ba dokonca roky? Nepamätám si, kedy som prišiel. Vlastne ani ako som sa tu objavil. V hlave som mal prázdno akoby mnou prebehla elektrina a zresetovala mi mozog.
Zažmúril som do diaľky, ale pre tmu som si nevidel ani na ruku. Prešiel som na druhú stranu miestnosti, snažil som sa nájsť zapínač, čím by som vykúzlil aspoň svetlo. Hmatal som, hmatal som, no jeho nikde.
Podivné bolo, že okrem steny som nevedel nahmatať nič akoby táto miestnosť nemala ani jeden predmet. O nič som po ceste nezakopol, mohol som skákať, tancovať a nič sa mi nestalo. Jediné, čo som cítil bol chlad.
Postupne sa pridávala aj beznádej a úzkosť.
Zreval som na plné hrdlo, no môj hlas sa ani len neodrazil od stien. Asi som uviazol v sne, alebo ja neviem. Pribehol som k druhej zo štyroch stien a horlivo na ňu zabúchal.
Žiaden zvuk.
Bol som v časovej bubline, neexistoval som.
Premohla ma panika, bezmocnosť. Všade z tmy na mňa kričala prázdnota a temnota ma pazúrmi tiahla k sebe.
,,POMÓC!" dusil som sa svojim krikom, ,,je tu niekto?!"
Nič, nikto, nikde.
Reval som ešte dlhé chvíle, búchal som, skákal, ale žiadna odozva neprichádzala.
Premohlo ma zúfalstvo. Schúlil som sa v klbku a sám prekonával túto neskutočnú skutočnosť. Na viečka mi sadal ťažká únava, ale spať som nechcel.
Nemohol som.
Aspoň nie, kým som tu.
Trhlo ma pri rozsvietení blikajúceho neónového svetla, ktoré ma nepríjemne pichalo do očí. Na podiv ma to nebolelo, iba to bolo otravné.
Spolu s rozožatým svetlom sa vo mne zapálila nádej.
Do malej miestnosti, kde som doteraz sedel, vošla dvojica mužov v plášti.
,,Maroš Zelenka," oslovil ma jeden z nich.
Postavil som sa a spustil hrozivým tónom všemožné nadávky čo mi slina na jazyk doniesla a spytoval sa, ako si môžu dovoliť ma tak dlho nechať čakať na tomto deprimujúcom, chladnom mieste! Mňa, podnikateľa, ktorý vlastni tri hotely a dve reštaurácie.
Muži ma ignorovali.
Rozhorčilo ma to ešte viac a vrieskal som ako to len šlo.
Nič. Tvárili sa, že tam nie som.
,,Predpokladaný čas úmrtia päť hodín ráno, zomrel násilnou smrťou. Páchateľ použil hák a početným ranami ubodal zosnulého k smrti." chladne prehodil jeden z nich.
Prudko som potriasol hlavou, vtedy mi ešte nedošlo, čo hovoria.
Vyšší z nich prišiel ku stolu a odhalil čo skrývala plachta.
Des, hrôza a tieseň ma obalili do mohutnej záclony. Ten dobodaný muž je Maroš Zelenka, som to ja a som mŕtvy.
Až teraz som si všimol, že okolie je plné predmetov, o ktoré som nemohol zakopnúť lebo som duch. Až teraz som si uvedomil, že miesto kde sa nachádzam je posledným pred večnou náručou zeme.
Vážení, som v márnici.

Autorka: Shaxe (a tu je link na jej blog)

Hodnotenie Sherylin

Text bol zrozumiteľný a jasný s minimom gramatických chýb. Neboli v ňom zložité a krkolomné súvetia, ktorým by som nerozumela. Vždy som vedela, čo autorka chcela povedať. Mne osobne sa to čítalo dobre a presne som vedela, čo postava cíti. Z mini diela som mala literárny pôžitok. Našla som aj perličky, ktoré sa mi páčia:

"dusil som sa svojim krikom"

"Všade z tmy na mňa kričala prázdnota a temnota ma pazúrmi tiahla k sebe."

Na druhej strane som nemala pocit, že to bolo hororové. Úloha z tejto strany nebola splnená, aj keď text bol dobrý. Zimomriavky sa však nekonali. Mne osobne to neprekáža, lebo text mal skutočne úroveň.

Musím uznať, že na päťsto slov vytvoriť niečo, čo má hlavu aj pätu, je umenie. Tento text má všetko. Vôbec nevyzerá ako vytrhnutý z kontextu a je v ňom začiatok aj koniec. Nekričí dokonca ani po pokračovaní. Je presne takto dobrý, ako je.

Jedinú vec som nepochopila: Hrdina, Maroš Zelinka, prechádza cez predmety, ako je možné, že sa nevie z tej miestnosti dostať? Fakt, že je duch a prechádza cez predmety, by mu mal umožniť aj prechádzať cez steny. Myslím si, že je to dosť zásadné, pretože ak by dokázal, ako duch prejsť cez steny, celá poviedka by padla (čo sa nestalo, lebo nevie, ale prečo?!). Už by sa nemohla odohrať v tej miestnosti. Navrhujem obmedziť jeho schopnosti prechádzať cez steny = iba to treba odôvodniť. Niečo v zmysle, že je ešte priviazaný k svojmu telu, pretože nezomrel tak dávno a nemôže sa od neho ešte vzdialiť, lebo lipne na svojom živote, ktorý mu už nepatrí (veď je mŕtvy). Jednoducho niečo, čo ho obmedzí, aby odtiaľ odišiel.... Ale toto je len príklad. Zoocy môže samozrejme vymyslieť vlastnú verziu, aby učinila poviedku dokonalou. Aj keď nie hororovou.

Čo vlastne tomu chýbalo, aby sa to stalo hororom? Zoocy si mala predstaviť, čoho sa osobne veľmi bojí, čo by v nej vzbudilo smrteľný alebo aspoň menej smrteľný strach. Ak by bola predsa duch, zrejme by sa nebála sama seba. Pretože, ak by som ja bola duch, cítila by som sa iba bezmocná a smutná. Chcela by som sa skontaktovať s tými, ktorý ma milovali. Skutočný strach, by som mala, ak by ma niekto pochoval za živa. Cítila by som chrobákov, ako mi lozia po tvári, snažila by som sa lapať vzduch a keď už, už by som zazrela škáročku svetla a dostala sa vonku, niečo by ma chytilo za plecia a zacítila by som mŕtvolný pach... Bum. Toto nie je odporúčanie, že čo mala napísať, ale ak niečo niekto píše, musí si predstaviť svoj najväčší strach a oživiť ho prostredníctvom písmen. Musí sám prežiť svoj strach, aby ostatných presvedčil, že sa majú tiež báť... Možno to autorka v tomto prípade urobila. Bolo to skutočne pekne spracované, ale keďže hrdina do konca ani nevedel, kde sa nachádza, nemal sa tým pádom ani čoho báť.

Hodnotenie Beatrix



Autorka prvej poviedky tretej témy dvoch týždňov (uf, koľko čísel :)) dodržala väčšinu zadaných kritérií, bola tam márnica, náš mŕtvy hlavný hrdina bol takmer celý čas sám (a je dosť očividné, sám bude aj nasledujúce roky, storočia...), zadané slová boli použité nenásilne, všetko v pohode.
Čo sa žánra týka, myslím, že by som to zvládla čítať aj potme, čiže strašidelnosti bolo pomenej. Ale zas napísať čosi ozaj strašidelné na 550 slov nie je vôbec ľahké, ak sa človek chce vyhnúť totálnym hororovým klišé (a Zoocy Shaxe sa im vyhla, čo oceňujem), čiže to beriem s rezervou.

Z hľadiska gramatiky a štylistiky tiež nebolo veľmi čo kritizovať, tých pár námietok si môžete pozrieť po kliknutí na link na konci tohto článku, ak vás to zaujíma. :)

Zaujímalo by ma však, prečo hrdina práve vtedy (v čase našej poviedky) dostal taký hysterický záchvat. Hovorí, že na tom mieste je už dlhšie. Na konci poviedky sa dozvedáme, že je mŕtvy, takže jeho odhady, ako dlho tam je, boli prehnané (mŕtvola v márnici asi neležala mesiace, či roky). Chápem, že v totálne tme stratil pojem o čase a naozaj mu to pripadalo ako večnosť, ale nemal by začať menovať pri dňoch, inak to znie, akoby tam bol ozaj prinajmenšom pár dní. Mal byť radšej začať pri hodinách.
Inak je čudné, prečo po dlhom čase väznenia len tak z ničoho nič spanikári (predpokladala by som, že sa vyvrieska na začiatku a po chvíli si aj zvykne).
Ale ide vlastne len o jedno slovo a moje ponímanie, čiže nejde o žiadnu tragédiu.

Okrem toho mám už len jednu námietku (a táto je moja najvážnejšia) - ak je duch, prečo nemohol prejsť cez steny? Ničoho iného hmotného sa nemohol dotknúť, ale steny ho nepustili?
Dá sa to všelijako vysvetliť, ale nejako to vysvetlené byť musí. Logické by vlastne bolo, že by sa duša nemohla vzdialiť od tela (ale to je ozaj hrozná predstava, keď vezmeme do úvahy, že všetci raz skončíme vo vlhkej, hnusnej zemi, čo ozaj nie je miesto, kde by som chcela stráviť večnosť; to len tak na okraj :D). Potom by ho však nezadržiavali steny, len by ho stále niečoho ťahalo naspäť.

Možností je ale samozrejme mnoho.

Posledná veta sa mi páčila, hoci nie je práve hororová, aspoň ma pobavila a usmiala som sa. :)

Celkové hodnotenie


Ide o vo všeobecnosti vydarený text. Príbeh je napísaný pekne, bez zbytočných gramatických chýb a preklepov, vety sú ľahko čitateľné (žiadne nekonečné súvetia).
Oceňujem prekvapenie v závere - že miestnosť v skutočnosti bola plná, hrdina ich akurát nevidel a necítil. Nečakala som to a bola som príjemne prekvapená.
Otázku stien (prečo hrdinu zadržiavajú) by autorka mala nejako vyriešiť, ale okrem tohto nedostatku hodnotím poviedku pozitívne. :)

Opravené dielo si môžete
prečítať TU
a stiahnuť TU

Ak vás tento projekt zaujal a chcete sa o ňom dozvedieť viac,
kliknite na ikonku:




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 9. října 2012 v 18:26 | Reagovat

Hezke :). Som rada, že sa to páčilo :D. Hej no ono veľmi to hororovo neznelo, ale keď som sa veľmi nechcela zamotávať, lebo keby som s tým raz začala, tak by som sa nevymotala.
A toto, že prečo nevie prejsť cez steny som nevysvetľovala preto, že nato nebol priestor.
Ale keďže náš hrdina nevie, že zomrel, tak môže byť stále v akomsi spojení so svojím telom. On neberie do úvahy, že by mohol byť mŕtvy, takže sa mohol aj len psychicky uzavrieť v tej miestnosti. Vedel, že tam sú hodiny a tie musia na niečom visieť, takže tam sú aj steny čiže na nich musí naraziť.
Veď koľko teórii je, že duchovia vedia pohybovať vecami, aj keď nemajú hmotné telo. Len silou myšlienky. Čiže sa svojou mysľou vedel uzavrieť aj v tej miestnosti.
Ech, neviem či pochopíte, čo chcem povedať.
Keď si človek povie, nebude ma páliť, keď prejdem cez rozžeravené uhlie, tak ho to nebude páliť.
Ale keď si duch nevedomky vytvorí steny, ktoré by normálne nepredstavovali problém, tak nimi neprejde. Lebo on nevie, že je duchom takže pre neho s myšlienkou, že má hmotné telo steny problém predstavujú a ostatné predmety nevidel, čiže jeho mysli nesignalizovali pozor!
Všetko to bolo len na takej psychologickej báze :D No.... Snáď ste ma pochopili :D

2 sherylinlee sherylinlee | E-mail | Web | 10. října 2012 v 9:46 | Reagovat

[1]:To nevadí, že to neznelo hororovo, toto nie je súťaž o hmotné ceny. Aj menej hmotné:).

Ja rozumiem, tomu, čo si sem napísala, ale v texte to chýbalo, nenapísala si to - dúfam, že rozumieš. Žiaľ čítať myšlienky neviem, takže som mohla iba hádať, čím to je, že nevie opustiť tú miestnosť (išlo iba o to, že som hádala, nie každý totiž musí poznať to, čo si sem v komentári napísala, myšlienková bariéra a podobne). Možno sa ani nepokúšal prejsť cez steny. Ktovie? Jedine autor, pretože ak to nenapíše, čitateľ sa nedovtípi.

Zase to obmedzenie je len orientačné, aby sme nemuseli kontrolovať veľmi dlhé texty. Možno to obmedzenie zvýšime, ale potom aj dni na kontrolu a podobne, aby každý stíhal. Ak však to obmedzenie "obmedzí" výklad, tak ho vrelo ignoruj (čo však neznamená ďalších 500 slov, iba nutný počet slov na vysvetlenie).

Pochopiť som Ťa pochopila. Skôr by ma zaujímalo, či si teraz Ty pochopila mňa? :) Lebo dúfam, že vysvetľujem zrozumiteľne. V mojej hlave to je, len neviem, či to viem aj podať... :). Pre mňa je to samozrejmé, pre Teba to nemusí byť.

3 Siwa Siwa | Web | 10. října 2012 v 21:07 | Reagovat

Hororové to asi nebylo, ale mě osobně mráz po zádech běhal. Představa ztráty pojmu o místě a čase, být v úplné tmě, zavřená (v psychické bariéře)... mě by kleplo! :D Nějak nesleduji Projekt kritika, takže nebudu řešit zadání nezadání. Moc se mi to líbilo a poslední věta je dokonalé zakončení. :)

4 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 11. října 2012 v 15:50 | Reagovat

[3]: Ďakujem veľmi potešilo :)

[2]: Nabudúce už podám aj vysvetlenie, aj keby to malo znamenať ďalších 100slov :D Nech sa nenudíte...
A áno pochopila som ťa :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky práva vyhradené.