Reálne poviedky

Prípad začína

15. června 2014 v 17:31 | Sherylin Lee and TinsLay Amare

Toto je moja škola. Pokiaľ na ňu chodíte, sú vaši rodičia milionári alebo pracujú pre milionárov. Neptun, Kalifornia. Mesto bez strednej triedy. Keď patríte do druhej skupiny, musíte mať prácu: rýchle občerstvenie, kina, obchody. Alebo ako ja. Po škole sa venujem sledovaniu záletníkov či odhaľovaniu falošných obvinení z ujmy na zdraví.



Navždy mojou súčasťou

1. září 2012 v 22:35 | Sherylin Lee
Oddávam sa spomienkam o nás dvoch a dúfam, že je to naposledy, že za týmto "vyznaním" môžem urobiť bodku, pretočiť stranu vo svojom živote, ako som to už mnohokrát urobila, a už nikdy na niektoré veci nemyslieť. Hoc bodku som za kapitolou príbehu " Ty a ja" spravila, moja kniha nie je dopísaná. Budeš navždy súčasťou môjho života, i keď nás už nič nespája. Budeš navždy tu, navždy v mojich spomienkach.


Pochopenie

30. července 2012 v 15:54 | Sherylin Lee
Tisli sa mi do očí slzy, pretože som porozumela jeho slovám. No áno, on nikdy nepovedal, že to nebude bolieť. Videla som odhodlaný výraz v jeho tvári. Presvedčenie, ktoré pramenilo z jeho srdca. Žil tým, bol iný, ale nikto ním neopovrhoval. Aspoň som si to myslela, kým som sa nedozvedela pravdu.


Priateľstvo medzi mužom a ženou

18. července 2012 v 16:38 | Sherylin Lee
Čo keď nie život nás inšpiruje k tým najzaujímavejším postrehom a názorom?
U mňa je to skutočne on, život s veľkým Ž, veď posúďte sami, no ako je to u vás?


Moje obľúbené miesto

25. května 2012 v 17:16 | Sherylin Lee
Ako viete, mám skúškové obdobie, preto v poslednom čase nič neaktualizujem a nepridávam, ale ma napadlo, že uverejním niečo, čo som písala pred deviatimi rokmi (a mala som to v pc pre prípad, žeby som bola dlho neaktívna). Áno, bolo to hrozne dávno, ale za toto sa nehanbím. Takto môžete porovnať moju súčasnú tvorbu a tvorbu dieťaťa, ktoré verilo tomu, čo písalo (niežeby teraz tak nebolo, ale pochopíte, keď prečítate). Bola to práca do školy a vtedy som za to dostala jednotku. Akú známku by ste dali vy jedenásťročnému dievčatku? Nič som na texte nezmenila...


Ľudský postoj

6. března 2012 v 19:16 | Sherylin Lee
Telo na telo. V priestoroch krik. Spotené a ovoňavkované telá. Čisté a špinavé. Obtrhané sedačky, polepené sklá na oknách. Reklamy. Úbohé prísľuby šťastia. Kúp si ma a budeš šťastnejší... Urob si liposukciu!... Jedinečná zľava... Laser, bezbolestná operácia očí.


Tá v zrkadle, to nie je ona

27. února 2012 v 21:44 | Sofia


Stojí bez pohybu, iba tak hľadí, snaží sa nedýchať, možno splynúť
s prostredím a zmiznúť.
Len tak, čári-mári-fuk, a bude to. Všetko fuč, všetko rovnako...


Keby sa nestavila...

17. února 2012 v 14:31 | Sherylin Lee
Smiala sa. Jej hlas pretínal nervózne ticho, sem-tam prerušené nejakou myšlienkou. Sedela v autobuse a bavila sa na svojom nápade. Áno, bolo to fakt dobré, uznanlivo kývala hlavou jej kamarátka. Kus šialené a neetické, ale prečo nie? Veď sú mladé, slobodné a majú už osemnásť. Ešte nič takéto nespravili, takže majú právo vyvádzať. Raz za rok si aj oni môžu vyraziť z kopýtka. Jasné, aj pripiť si pripijú, veď zvládli úspešne tretí ročník na strednej. Vysvedčenie predsa potrebuje nejaké percento.


Malá nehanebná pravda alias ako to chodí

16. února 2012 v 11:56 | Sherylin Lee

Čo by bolo keby... nevznikla táto téma týždňa?



Niekedy sa nedá rozlúčiť, pretože moc života a smrti je silnejšia, než naša vôľa

10. února 2012 v 10:36 | Sherylin Lee
Venované niekomu, kto sa už nikdy nevráti.

Dnes je tomu presne rok, čo si odišiel. Dlho som rozmýšľala, že či mám niečo napísať. To prázdno, ktoré si zanechal je stále neuveriteľné. Nikdy som si nemyslela, že takto budem cítiť, ale keď si spomeniem na ten deň, tak prežívam všetko odznova.


Dospievanie po dedinsky

6. února 2012 v 10:04 | Sherylin Lee
Deti dozreli , majú už násť, až jedenásť, dvanásť, max štrnásť. Sedem chlapcov, dve dievčatá, a zopár igelitiek búchajúcich o seba. Idú do lesa. Len, aby doma nezistili, že zásoby sa míňajú...



Nádej na lásku

31. ledna 2012 v 20:00 | Sherylin Lee

Venovanie:
pre všetkých, ktorí sa nevzdávajú


Zúfalstvo tvojej duše

30. ledna 2012 v 20:15 | Sofia

Dnes znovu stála na okraji autobusovej zastávky. V sivom kabáte a červenej čiapke. S jemným úsmevom a tým pohľadom v očiach. Och, ten pohľad. Bol to pohľad tisícok ľudí, no u nej sa zdal niečím jedinečný. Niesol nádych akejsi vzdialenej skutočnosti.


Ženské zmýšľanie, ženské vyznanie

5. ledna 2012 v 13:39 | Sherylin Lee
Zmätkujem, vždy len zmätkujem... ten nepokoj mám v sebe. Keď je tak, nie je dobré. Keď je inak, znova dobré nie je. Chaos. Ja som chaotická. Milujem, ale moje správanie v otázke milovania zlyháva. Avšak robím to, najlepšie, ako viem. Meškám na schôdzky, ako obvykle. Hnevám sa na seba, nič nové. Príde ďalší deň a znova to spravím. No robím sa, že sa nič nedeje.


 
 

Reklama

Všetky práva vyhradené.